Dnes rano som videla anjela.

Mal ocarujuce vlasy, nadhernu plet a nehasnuci usmev. Bol obleceny v purpurovych satach, ktore sa v odraze slnka leskli a vyzerali ako ziara nad hlavami svatcov.
Bol to nadherny anjel, ale nie taky akeho si ludia predstavaju na obrazoch v kostoloch.
Tento mal v sebe zivot. Namiesto kridiel mal ruky a jeho rec sa stotoznovala s recou ludi. Na prvy pohlad neodlisitelny od nich. Od tych zlych, neprajnych a zavidiciach ludi, ktori tuzia po materialnych veciach s cielom zbohatnut na viditelnom. Neuvedomuju si, ze to najkrajsie nie je obal, ale vnutro.
Anjeli su ini. Vedia, co citime, myslime a vedia, co budeme robit, ako zareagujeme a ci vobec budeme mat sancu. Sancu na uskutocnenie a realizaciu nasich snov, tu, pri prezivani pozemskeho zivota. Obycajneho zivota, ktory je len skuskou...

Dnes rano sa na mna ten anjel usmial.

Usmev, ktory znacil ako velmi ma ma rad. Ako mu na mne zalezi ...
A hoci sa moje srdce nie vzdy raduje, hoci moje telo je niekedy na hranici zivota a smrti, hoci moje udy uz niekedy nezvladaju tarchu vsetkych onych veci... on sa usmieval.
Ako by mi chcel povedat , , neboj sa. Pride nieco krajsie, nieco lepsie, co ti prinesie potesenie..." Ja som vsak anjelovmu usmevu neverila. Neverila som jeho slovam a vzdy prosila za, to co som len ja povazovala za spravne. Za vec, ktora mi vsak nie je sudena, o ktorej uz viem, ze nie je pripravena pre mna.
Som z tych... Som z tych ludi, ktori zavidia ci len neznesu klamstvo?
Opijam sa v rozkosiach, ktore sposobuju bolest a sama si neuvedomujem ako to boli. Prichadzam o minuty a moja skuska sa o chvilu skonci. Spravim chyby, ale nie je cas na ich opravu...

Dnes rano anjel odisiel.

Nepovedala som mu, stoj. Nepovedala som nic na jeho zachranu... Len som sa prizerala ako sa jeho kroky vzdaluju od mojho tela, ako uz nepocujem jeho slova, ktore sa stracaju v sume listia a hluku. Nevedela som, ze uz nepride.
Ten anjel, ktory sa so mnou hraval, ktory ma vzdy vypocul, hoci som mu nikdy nic nepovedala.
Jeho blond vlasy sa vsak este stale odrazaju od budov a ich ziara mi rano neda spanok.
Cakam na jeho , , neboj sa! "

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár