Vo veľkej zime iba v tričku pričom som sa vrátila so zapálenými prieduškami.
Alebo so psom.
Alebo aj tak, že som sa vrátila až o pár dní neskôr alebo dokonca o takmer mesiac.
(Viac krát som bola z domu aj vyhnaná, aby sa nezabudlo.)
Teraz to už bolo inak. Nebudem opisovať detaily, nechcem sa k tým slovám vracať proste – napriek tomu, že sa mi úspešne darí hľadať znova chuť do života, radosť z neho a lásku sa ma moja mama snaží so všetkých síl dostať na samé dno.
Nenechám sa zlomiť. Ubližuje mi to neuveriteľne, ale nedovolím jej to.
Nevedela som uniknúť zo situácie. V hlave mi vírilo všeličo, kľačala som na zemi a hrozne plakala a vtedy mi skrslo, že tu nemôžem zostať. Sadla som do auta. Triasli sa mi ruky, vlastne som mala vyslovene zakázané vziať si auto no ale....
Čakala ma 100km cesta na psychiatriu k mojej lekárke, ale vedela som, že tam dostanem lásku, ktorú potrebujem...
Tiekli mi slzy, hudbu som nevnímala a cestu tiež nie, iba svoje myšlienky. A zaprisahala som sa, že nikdy nijakého človeka nenechám psychicky trpieť a že zasvätím svoj život aby som im pomohla.
Ako tak som zaparkovala, vyklepaná som zazvonila sestre, celá bledá som sa usadila a v tom som ju uvidela – moju doktorku, môj zázrak. Usmiala sa na mňa, dala mi takú jemnú pusu na líce a povedala: „Dieťatko moje, som tu neboj“.
A ja som sa už nebála.
Rozprávali sme sa, dlho dlho. Povedala mi hrozne krásne veci a ja v hĺbke srdca viem, že jej sa všetko toto dobro vráti milión krát a prajem jej to.
„Mari, bola by si úžasná psychiatrička. Nepremýšľaš nad tým?“
Stáli sme na chodbe. Iným lekárom pacienti pchajú peniaze do vačkov.
Pristúpil jeden schizofrenik, veľmi ťažký stav, dal doktorke do vačku jablko a povedal „ľúbim ťa“.
A mne od dojatia vyhŕkli slzy a vedela som. Vedela som, ako naplním svoj sľub chrániť ľudí pred „rakovinou duše“ ako to nazvala ona. Vedela som, že toto je láska akou chcem naplniť svoj život.
Spomínam si na jeden verš z Válkovej básni – Keď ja zomrel som na srdce tiež nikto neplakal.
A ja nikomu nedovolím zomierať na srdce....
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
james98
21. 7.júla 2015 17:39
S tým jablkom je to to najkrajšie čo som za poslednú dobu čítal. Aké je to niekedy jednoduché, stačí len láska - žiaľ, často nato aby to bolo pochopené, musí byť človek odstrčený na okraj spoločnosti. Nie ten schizofrenik má byť liečený - ale liečení by mali byť ľudia, ktorí tomu nerozumejú. A budeš úžasná psychiatrička
3
@james98 raz sme tu aj diskutovali o tom, ze mnohe psychicke choroby by boli vyliecene jednoducho, a pritom celkom zlozito -laskou.
Psychiatricka mi hovorila, ze by som dokazala byt skvela v chirurgii, onkologii atd...ale, ze najlepsia som predsa na psychiatriu lebo mam dar aky nemaju ini.. No plakala som od dojatia lebo som tak nejak vzdy snivala o takej inej pomoci este...a citim, ze toto je ten smer.
@barb krasne dakujem
Inak maly update, mama sa vyhraza ze ma zazaluje na policii za kradez auta, uhm ano
Psychiatricka mi hovorila, ze by som dokazala byt skvela v chirurgii, onkologii atd...ale, ze najlepsia som predsa na psychiatriu lebo mam dar aky nemaju ini.. No plakala som od dojatia lebo som tak nejak vzdy snivala o takej inej pomoci este...a citim, ze toto je ten smer.
@barb krasne dakujem
Inak maly update, mama sa vyhraza ze ma zazaluje na policii za kradez auta, uhm ano
5
@4 bude dobre raz a ked to vsetko skonci budes velmi stastna
presne toto sa aj mne stavalo, tiez som utekala, ale za psychologickou a tiez mi povedala zeby som bola dobra psychiatricka a tiez ma volaju Mari zvlastne ako velmi podobny zivot mozem mat s niekym
presne toto sa aj mne stavalo, tiez som utekala, ale za psychologickou a tiez mi povedala zeby som bola dobra psychiatricka a tiez ma volaju Mari zvlastne ako velmi podobny zivot mozem mat s niekym
6
7
Som bol taky ztortovany, ze si ani nepamatam, ze som to cital, citam zas a napisal by som to iste! darmo , opity pravdu pisem
@6 : ) : )
@6 : ) : )
9
hej, to vymysleli moji kamosi, ktori si uz musia vymyslat vlastne pomenovania, lebo su tak casto xD...
10
strašne dlho som sa odhodlávala si to prečítať
ale stálo to za to
normálne si ma rozplakala
ale stálo to za to
normálne si ma rozplakala
11
@purenarcissism nechcela som ludi rozplakat, preto som vynechala vela skaredych a smutnych veci, ktore som povodne chcela...ale ako som to citila tak som to napisala
14
chápem
aj ja to niekedy potrebujem
ale asi nie až tak
keby som sem jebla celý príbeh asi by som to prehnala
aj ja to niekedy potrebujem
ale asi nie až tak
keby som sem jebla celý príbeh asi by som to prehnala
Napíš svoj komentár