Bola všetkým, čo by ste od kráľovnej čakali - mala krásu, ale aj pokoru, múdrosť ale aj skromnosť, nezištnosť a, čo bolo hlavné a robilo ju výnimočnou, mala tú najmocnejšiu zbraň.
Úprimnú lásku.
Chodili za ňou zástupy ľudí z ďaleka. Možno je nepochopiteľné, prečo taká mocná žena prijímala k sebe tých najbiednejších - zúfalých, neľúbených, vyčerpaných, zničených životom..
Žila pre nich. Srdiečko jej bilo iba pre pohľadenie, ktoré dávala ich duši a aj keď ju to hrozne vyčerpávalo, nikdy nikoho neodmietla, a to ani v časoch, keď mala problém tú svoju korunku na vlastnej žialom sklonenej hlávke udržať.
Vždy keď uvidela úsmev na ich utrápenej tvári, vedela, že má prečo dýchať.
Mala lásku pre každého človeka, čo poznala. A ktorého kedy spozná.
Chcela dávať. Dobro a lásku.
Lebo láska je chrám. Láska je odpoveď. Láska je vyšší zákon.
Hľadala. Srdiečko so zlata, ktoré by dalo lásku aj jej.
Stále odznova.
Jedna láska, ktorá sa musí zdielať.
Zdielala ju.
No zažila iba predstieranie, že lásku nikdy nezažili, a chceli , aby aj ona odišla bez nej.
Čo máš, ak jediné čo ti zostalo je bolesť?
Chceš odpustenie? Chceš oživiť čo je mŕtve?
Bude sa to zlepšovať? Bude to lahšie keď bude koho obviniť?
Sklamala som?
Žiadala veľa?
Nedostala nič a teraz je to jediné, čo má.
V živote každého je iba jedna kráľovná. Ona je jediná.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár