Už to konečne musím povedať, zabíja ma to!

Približne pred rokom som mala priateľa, veľmi sme si rozumeli chodili sme spolu pár týždňov, pár krásnych týždňov, mala som ho veľmi rada a zrejme aj on mňa. No prišli letné prázdniny, každý si to užíval aj s rodinou na dovolenke aj s kamarátmi vonku bolo super, semé žúrky však to poznáte. Ja som šla na dovolenku s rodičmi a on za ten čas išie so svojim starším bratom a jeho frajerkou do Bratislavi autom za jej rodinou. No jak vždy moji rodičia nevedeli o tom, že som zamilovaná a mám priateľa tak som sa tvárila, že som rada, že som vypadla z domu lebo bola nuda akože. Už bolo iba pár dní do príchodu domov veľmi som sa tešila konečne sa uvidím so svojou láskou. Telefón som mala vypnutý však načo by som ho mala zapnutý však sme preč no nie a tak sa mi nikt nedovolal a ja som nevedela čo je nové doma atď. Konečne prišiel ten deň cesta domov prišli sme približne o tretej tak nejak a ja som sa rýchlo vybalila a vypadla vonku za kamoškami a kamošmi.Bola som úplne happy, keď som volala kamoške či ide vonku veľmi smutným hlasom povedala, že hej a, že sa so mnou musí veľmi vážne porozprávať myslela som si, že sa niečo stalo u nej doma alebo nieči podobné. Stretli sme sa. Bola veľmi ale veľmi smutnučká nezabudnem do dnes na to a zrazu mi povedala, že si mám radšej sadnúť lebo je to veľmi vážne a tak mi povedala, že moja nová láska ktorú som veľmi ľúbila mala autonehodu a leží v Bratislave v nemocnici a je vo vážnom stave. Myslela som si, že asi v tom momente skočím z mosta alebo niečo spravím. Chcela som ísť za ním no nemohla som ísť. Rodičom som nemohla povedať, že ho mám rada a chcem ho vidieť pretože práve jeho moji rodičia neznášali takže som musela sedieť doma a len tak čumieť do blba. Až o pár dní mi zavolal môjho priateľa brat. Povedal, že mu o všetkom povedal, že ma má rád, že spolu chodíme a myslel si, že je to správne mi osobne oznámiť, že moja láska podľahla zraneniam a pred hodinou zomrel vtedy som už fakt nevedela čo mám robiť bolo mi hrozne. Už tretí krát v mojom živote som prišla o fakt skutočnú lásku. A po tretí krát som sa chcela zabiť Moji rodičia do teraz nevedia čo ma po celé dni a noci trápy a zrejme sa to ani nikdy nedozvedia radšej. Keď mi je najhoršie a myslím na neho radšej sa zatvorím do izby a všetkých ignorujem, uzatváram sa v tých okamihoch do seba s níkým ani s mojimi najlepšími priateľkami sa nechcem radšej rozprávať podľ mňa by to nepochopili chápe to len ten kto niečo podobné zažil. Ale viem, že život ide ďalej ale viem aj to, že nikdy nezabudnem na neho budem na neho navždy myslieť veľmi mi chýba jeho úsmev, oči

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu