Duchom bohém,

hlavou rojko, srdcom túžim byť Marína.

Bývam dievča, občas dáma,

niekedy nespútaná.

A žánrovo? Klasická dráma.

Telo v tvare hrušky, niekoho chute láka.

Ktorý je ten vyvolený, kto len naňho čaká?

Pijem víno, som dravá,

občas provokatívna a veľmi mladá.

Toľko vôní, dotykov a citov. Nestíham, no vnímam.

Keď som medzi oblakmi, snívam.

Som to ja ? či Lolita od Nabokova?

Neviem, možno,

každopádne som to ja,

vášnivá a živá.

Túžim byť bohyňou, medúzou či múzou?

Ktovie, asi ostanem len mnou,

obyčajnou a vám cudzou.

Sfúknutá sviečka, rozpínajúca sa tma,

v niekoho zlých snoch, grécka siréna.

Pre mamu dcéra, pre otca umenia skratka,

pre mnohých nepodstatná, zvláštna.

Kto som? Stále pátram.

Jedného dňa, snáď, pre niekoho, tá pravá. 

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
domek  30. 11. 2020 22:01
Tlieskam.
2 
 fotka
alexandrika  30. 11. 2020 22:15
Napíš svoj komentár