Ok, musím priznať, že moje ruky sú zatiaľ (klop klop klop) ešte nepoškvrnené a preto ma aj volajú kitchen virgin, aj keď drobných raniek na prstoch od ostrých nožov a horúcich táciek už bolo habadej.
Kuchárčenie bolo, a aj stále je, povolanie mnohými podceňované, pretože všeobecne panuje názor, že za kuchára "idú" hlavne tí, ktorí sú príliš hlúpi na to, aby študovali niečo iné. S takýmto podobným názorom som sem prišla aj ja, až kým som nezačala pracovať pre jednu firmu, ktorá má v Londýne veľké meno.
Mala som možnosť nazrieť do kuchynského sveta a až tak som zistila, že kuchárčina má svoju krásu a čaro.
Po približne roku práce ako front of house som dostala možnosť robiť extra šichty v našej kuchyni na pastry oddelení (dezerty) a ja som sa vskutku zamilovala. Po necelom mesiaci som si domácnosť vybavila základnými nástrojmi a piekla aj doma. Koncom februára som začala patisériu študovať na college, v apríli som dostala flek pastry chefa na plný úväzok a minulý týždeň som v škole urobila poslednú skúšku. O tom, ako moja rodina a kamoši reagovali na moje rozhodnutie ísť kuchárčit sa veľmi rozpisovať nemusím - všetci boli v šoku, haha.
Svoju prácu neskutočne milujem, z veľkej časti aj preto, lebo mám šťastie pracovať pre tak skvelú firmu, pre akú pracujem. Všetci ma veľmi podporujú v tom, čo robím a pomáhajú mi ísť ďalej (a vyššie). V kuchyni sme jedna veľká rodina, čo je veľmi dôležité pre plynulý chod kuchyne a aj pre náš osobný wellbeing. Chodíme spolu na rôzne akcie aj dovolenky, s ostatnými pastry chefs chodíme na rôzne tastingy a food trips, bavíme sa veľa o dezertoch, dávame si skvelé tipy a rady.
Byť kuchárom a hlavne ženou - kuchárkou je aj veľký boj. Musíme byť psychicky aj fyzicky veľmi silné. Predstavte si kuchyňu ako pirátsku loď. Pokiaľ ukážete, že ste slaboch, máte problém. Našťastie nás naši chlapi rešpektujú, za čo ich my za oplátku veľmi ľúbime a staráme sa o nich ako maminky o svoje deti, haha.
Na mysli stále musíme mať, že byť úspešný a rešpektovaný v našom fachu žiada neskutočne tvrdú prácu. Vyššie zmieňované jazvy, zničený chrbát a kolená. Vymeškané narodeniny, svadby, krsty našich najbližšich. Vianoce a iné sviatky strávené alebo v robote, alebo doma pred telkou s pivom v ruke, pokiaľ máte šťastie, tak s kolegom, ktorý má tiež voľno. Sociálna izolácia. Večná únava a nevyspatosť, strata pojmu o čase a dátume, všetky day offs rozplánováne na dva mesiace dopredu.
Vzťah? Nuž, to je kapitola sama o sebe. Ledva máte čas pre seba samého nieto ešte pre inú osobu. Ale ako sa hovorí, kto chce, má.
A čo som týmto blogom vlastne chcela povedat? Možno trošku zmeniť vaš pohľad na toto krásne povolanie a tak trochu aj povzbudit tých, ktorí sa cítia stratení a nevedia, čo so svojim životom. Ja som na svoj dream job narazila v dvadsiatich piatich rokoch. Po neuspešnom štúdiu na výške a po dlhých rokoch hľadania a zamotávania sa. Nebojte sa vecí, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť pre vás cudzie. Čudovali by ste sa.
Oh a ešte:
"SERVICE, PLEASE!"
Skutočný príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
phantasia
25. 7.júla 2014 08:18
som rada, že občas môžem nahliadnuť do tvojho sveta a spojiť si červenovlasú hlavu z učební v TT so zaujímavým príbehom
2
mňa to neprekvapilo vobec,hlavne potom keď sa teda raz za tri mesiace vidíme a vášnivo mi opisuješ ako vyrábaš quiche loraine. cmak
3
toto je krásne, nenájde sa veľa ľudí čo miluje svoju prácu tak gratulujem, že ty si ju našla, niektorí ju nenájdu celý život
4
Kokos, pamatas ako sme sedeli v 366 na Claphame pri tom mini stoliku minuly rok a bavili sa o tom, ze z teba bude pastry chef? A ake to bolo cele zle. A aha teraz
5
heh a nepribrala si? sak posli nejake kolace, co sa ondzis! ale ako som cital tie nevyhody... stoji ti to fakt za co? preco vlastne?:?:
6
@antifunebracka Spravim tu album s fotkami nech sa aspoň oči najedia A nepribrala, schudla som práveže hahaha.
A stojí, stojí Prvýkrát v živote som na seba hrdá, nepodceňujem sa, konečne som nabrala trochu sebavedomia a žijem si tak, ako sa mi páči.
Po roku makačky som dostala lepšiu pozíciu a možnosť otvoriť novú reštiku, konečne žiť úplne samostatne a stále mám široké spektrum príležitostí ako byť lepším a silnejším človekom.
A stojí, stojí Prvýkrát v živote som na seba hrdá, nepodceňujem sa, konečne som nabrala trochu sebavedomia a žijem si tak, ako sa mi páči.
Po roku makačky som dostala lepšiu pozíciu a možnosť otvoriť novú reštiku, konečne žiť úplne samostatne a stále mám široké spektrum príležitostí ako byť lepším a silnejším človekom.
7
Ja si myslim ze hlupe je smiat sa kucharom. Nie pretoze by som tu pracu ktovie Ako cenila nad ostatne ale vseobecne smiat sa niekomu za robotu je znak charakteru na zvracanie a ked si to dovoli rodina asi by som zvazila prejavy vrucnosti voci takemu clenovi...
8
@sushivo Ja som to s tou rodinou myslela tak, že takmer umreli od smiechu, lebo si mysleli, že žartujem v kuchyni ma síce videli čas od času čosi majstrovať, ale v živote nikdy som nenapiekla ani pol koláča, to preto.
Napíš svoj komentár