milovala som...milujem...a viem, že budem milovať...tak ako nikoho...a čo on? ? Pre neho už neexistujem...
On si ma našiel, v ten jeden obyčajný deň 7.1. 2009......Celé hodiny strávené rozhovormi, vedeli sme sa rozprávať o čomkoľvek..či už vážne témy alebo len hlúposti, na ktorých sme sa smiali..Bola som ohromená jeho otvorenosťou a úprimnosťou..Vedel ma vypočuť, poradiť mi, zaujímal sa o mňa, čo ma trápi, čo mám rada..Vedel o mne všetko..Aj tie najväčšie tajomstvá..Bol jediný, kto ma vedel rozosmiať, keď mi bolo najhoršie...V ňom som našla všetko to, čo si na ľuďoch vážim...Všetky moje ideály sa spojili v jednej osobe..
Ale teraz sa všetko rozplýva, akoby bola hmla...Náš spoločný obraz sa stráca...
Prečo už nie som pre neho tá najdôležitejšia osôbka na svete? Jeho malé kurátko..Prečo už nenapíše sms na dobré ráno, keď vstanem a nezaželá sladké sny, keď idem spať? Prečo tu už nie je pre mňa, keď ho potrebujem?
Povedali sme si, že budeme aspoň kamaráti...Lenže? Má ma úplne v piči.. Baví sa s každým, len so mnou nie.. Napíšem a nereaguje...Tá jeho ignorácia je pre mňa ešte horšia ako keby sme boli stále v kontakte...Mrzí ma, že všetko je preč...všetko to, vďaka čomu som bola skutočne šťastná...teraz len bezducho sedím a píšem tento debilný blog, aby som všetku bolesť, hnev a samotu zo seba dostala..Ja už nechcem preplakať ďalšiu noc..Len neviem ako sa cez všetko preniesť..Ako na neho nemyslieť? Ako ho nevidieť všade, kam sa pohnem? Čo spraviť, aby mi ho všetko nepripomínalo? Vie niekto na toto odpoveď? ? ..že čas? Ten mi nepomôže..že príde iný? Možno..Ale nikto už nebude taký ako my lovely boy
Ako mohol tak rýchlo zabudnúť? Ako je možné, že tá, ktorú mal vraj najradšej
už pre neho neexistuje? ?
...Teraz len ticho sedím a premýšľam, že za čo to všetko? Čo som spravila zle? Zaslúžim si takto trpieť?

Niečo pre TEBA : Len sa ti chcem poďakovať za dnešok..ani si nevieš predstaviť, čo to pre mňa znamená..ako aj Secret hovorí, máme byť vďační za to, čo máme, A ja ďakujem najviac za to, že mám teba, že ťa poznám...ďakujem za ten deň, keď si mi napísal na ICQ , ďakujem za každú sekundu, ktorú si mi venoval..za každé jedno slovo...za každý úsmev, ktorý si mi vyčaril na tvári..za každú slzu, ktorá padla kvôli tebe, lebo viem, že som ju nepremrhala kvôli niekomu, kto za to nestojí..dokonca ďakujem aj za to, že som sa zaľúbila práve do teba.Nedokážem vysvetliť ako sa to stalo, ale viem prečo práve TY a nie niekto iný...A neboj, uvedomujem si, že sme a budeme len kamaráti..a som vďačná aj za to...ale vedz, že ty budeš navždy ten, koho mám najradšej fakt úprimne...pre mňa si ten najlepší človiečik..tebe patrí veľká vďaka, že si mi zmenil život a otvoril oči..............zasmejte sa...možno vám to príde ako vystrihnuté z dákeho sentimentálneho filmu...ale ja sa fakt tak cítim...a všetko, čo som sem napísala, som myslela úprimne a od srdca...
Už nikdy sa nechcem zaľúbiť! !

 Úvaha
Komentuj
 fotka
zuzulka98711  14. 8. 2009 23:27
to isté mám aj ja aspoň tri krát za rok takže ťa chápem
 fotka
bibla  15. 8. 2009 15:13
chápem poznám a už to ani ja nechcem zažiť
 fotka
antifunebracka  20. 3. 2012 02:27
vies co pomaha vo chvilach nestastnej lasky najlepsie? napisat si vsetko, co by si mu chcela povedat. ja PRESNE viem, co by som napisal tej svojej: "sem-tam myslim na casy, ked sme boli spolu. ako si vravela, ze by si od sameho stastia i umrela. vravel som si, ze si pre mna ta spravna, no v tvojej spolocnosti som sa vzdy citil osamely. ale bola to laska a je to bolest, ktoru si vzdy budem pamatat. na isty druh smutku sa da zvyknut - ako trebars ta rezignacia na samom konci. a tak ked sme zistili, ze to nema zmysel, povedala si, ze stale mozeme byt kamarati... no ja sa musim priznat, ze som sa tesil, ze je koniec. ale nemusela si ma potom uplne zrusit a tvarit sa, ze sa nic z toho medzi nami nestalo. akoze ja som nejak tvoju lasku nepotreboval, no ty si sa ku mne spravala ako k cudziemu a to bolo dost drsne. a nemusela si klesnut tak nizko a menit si cislo. ale sak mne je to 1, uz si aj tak len byvala znama." a PRESNE viem, co by mi chcela povedat ona: "obcas myslim na to, ako si ma zvykol ojebat a este si sa potom robil, ze je to moja vina. ale ja tak nechcem zit, furt nieco riesit. vravel si, ze to vezmes v poho. a ze sa nebudes hnevat na svoje byvale zname." taak, hned sa citim lepsie; a tu si to nik nepovolany len tak neprecita. to odporucam i tebe - a napis to do noveho blogu, bo vsetky som uz precital od teba
Napíš svoj komentár