Tvoje dotyky cítim
sťa klinec bodajúci ma do zápästia.
Zlovestným pohľadom v duši skrytým
hľadám city, no do teba sa nezmestia.

Ty si oheň, ktorý ma spáli.
Ja som voda, vo večnom žiali.
Ty si vietor, ktorý skaly rúca.
Ja som zem, nie pre teba súca...

Povedz...

Prečo ma hádžeš do sutín svojho nešťastia?

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár