dumajúc nad svojim osudom...
Tak ako zvykol na dome,
po streche utekať rodičom.
Utekal, zakaždým so slzou v oku,
láska vypadala vtedy tak dospelá,
a tak si utekal rodičom,
pre lásku, ktorá ho nechcela.
Myslel si, že keď sa predstaví,
a zahrá, že nie je len zlodejom,
chudobný, nesmelý, dospelý,
že bude s ňou spievať si veselo.
No čo chcel on, to láska nechcela...
a tá veselá pieseň doznela.
Bol to čas kedy nebola mu určená,
tá nevinná láska nesmelá,
neprial ti vtedy osud tvoj,
chlapec nebež ty za ňou, prosím stoj.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
charlottkkaa
2. 11.novembra 2010 22:58
Pekné
Napíš svoj komentár