Jej spoločníčkou posteľ bola

Dievča.
Poznalo len samotu a 4 steny jej detskej izby.
Neverilo na lásku,
Lebo žiadna neprichádzala.
Snívala o princovi,
Ktorý podľa nej neexistuje.
Ocitla sa na slobode.
Okúsila po prvýkrát chuť sveta.
Zapáčilo sa jej to.
Objavil sa ON.
Milý,nežný,láskavý.
Vedela,že je to jej princ.
Škoda,že doposiaľ poznala len jednu stranu sveta.
Tá druhá prišla…
Uvidela jeho pravú tvár.
Pocítila samotu.
Zdoverila sa 4 stenám.
Neverila na šťastie.
Slzy jej robili spoločnosť.
Nemala ich čím utrieť.
Zrazu to prišlo.
Podal jej vreckovku.
Zamilovala sa.
Bola šťastná.
Koľko?
Nie dlho.
Sklamal ju.
Už neverila ani 4 stenám.
Bola celkom sama.
Nešťastná.
Ani slzu nedokázala vyroniť.
Vedela,že by ju aj slzy sklamali.
Nevedela čo robiť,
Chcela sa o nikoho oprieť.
Věštci okolo ne jsa usmievali,
Ona si to tiež priala.
Nahodila falošný úsmev.
Očarila ním nejedného.
Nechcela byť sama,
Preto im rada dala,
Odvtedy jej nepriateľom samota bola,
Hlavnou spoločníčkou posteľ bola.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu