Ja vlastne neviem čo chcem.
Neviem čo chcem od kamarátov, od rodiny, od môjho frajera, od susedy, od tej neznámej, ani od toho vzadu, ani od neho, nie ani od teba, ani od teba a ani od teba.
Váham, rozmýšľam, odpúšťam. Trápim sa!
Prečo práve ja musím každému všetko hneď odpustiť?
Prečo ja musím byť ten fackovací panák?
Prečo sa dokážem tak bezhlavo zaľúbiť?
Prečo si dokážem povedať vždy svoj názor, ale nikdy si nestojím až do konca za ním?
Pretože som naivná trúba! To je všetko. Lebo si stále myslím, že raz mi to niekto oplatí. Pretože som tu bola vždy pri nich, keď ma potrebovali, keď chceli poradiť, alebo sa vykecať.
A preto lebo ma to už takto prestáva baviť! Každý si so mnou robí, čo chce, pretože vie, že mu to odpustím. Že sa na neho nedokážem hnevať dlhšie ako pol minúty. Že si jednoducho so mnou môže robiť čo sa mu len zachce....
Áno, je to úplne o ničom! Neznášam, že sa neviem hnevať. Neviem to. Jednoducho to nejde, aj keď sa snažím.
No čo..raz možno príde niekto, kto mi to všetko oplatí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár