jazyk v mysli sa jej plietol
nikdy nevie ako začať
má chuť plakať a jačať
vidí ako pred ňou kľačí
ako sa miestami mračí
v skoré letné ráno
povie mu nesmelé áno
v tom len výstrel z pištole
a ona sa skláňa k mŕtvole
more sĺz a veľa krvi
všetko v nej sa len tak búri
zo spomienky sa rýchlo vytratí
starú chvíľu už viac nevráti
chlapca schytí za rúčku
do zeme pochová obrúčku
naposledy povie zbohom
a už len zmiznú za rohom
opúšťajú domov duší
chlapec už aj niečo tuší.
Asi je to trochu odveci, ale už som celkom dlho nič nepísala a toto bolo len tak čisto z nudy.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tinuska569
6. 1.januára 2013 20:32
3
Tak ku koncu som to až tak nepochopila, to je pravda, ale inak sa mi to veľmi páči. Pretože tiež rada píšem básničky na nie najšťastnejšie témy Aspoň mám motiváciu a možno sem niečo tiež zavesím
Napíš svoj komentár