Na tráve ležím,
do sveta snov bežím.

Nechcem sa viac skrývať,
myšlienkam kývať.

Na tráve ležím,
kvôli smútku sa hreším.

Kvôli smútku nad tebou,
kvôli smútku za tebou.

Zbohom mi hovoríš,
z hlavy mi vyletíš.

Vystačím si sama,
na mojom srdci neostane jediná rana.

Zabudnem na city,
zabudnem na teba,

zabudnem na všetko,
odletím do neba.

Odletím ďaleko,
odletím navždy,

zbavím sa všetkých snov
a každej túžby.

Šťastná som, už to nebolí,
šťastná som, lebo viem, že zabudnúť sa mi podarí.

Realita všetko zvráti,
známy pocit smútku sa mi vráti...

 Blog
Komentuj
 fotka
nikoleta243  25. 4. 2010 21:07
krasne
 fotka
1ivanushka1  25. 4. 2010 21:19
dakujem
 fotka
matejjko2  11. 8. 2010 21:35
Pridívam sa..pekne.... skúšala si niekedy nerymovať? len tak dávať slová do veršov bez viazanosti? Dokážeš nádherne vyobraziť pocity ale zväzuej ťa rým... skús to...neviazať... (to je len skromná rada amatera
Napíš svoj komentár