Kráčala som rýchlo a nesústredene. Okolie som vôbec nevnímala.

Napäto som vošla do miestnosti, ktorú som asi pred pol hodinou s plačom opustila. Očami som začala hľadať rodičov, no bez úspechu. Rozhodla som sa, že na koniec tejto oslavy počkám v bledom, koženom gauči, ktorý bol umiestnený v rohu veľkej sály. Po chvíli som uvidela ako sa ku mne blížia štíhle, dievčenské nohy. Keď som sa pozrela komu patria, ostala som v šoku.

Bola to Catherine a na očiach mala stále tie čierne, slnečné okuliare.
-Tak čo? Už ťa odkopol?
Spýtala sa.
-O čom to hovoríš?
Zatvárila som sa nechápavo. Catherine si pomaly sňala slnečné okuliare a tým uvoľnila aj pár neposlušných, čiernych pramienkov jej lesklých vlasov, ktoré mala dokonale začesané za ušami. Čakala som, že jej oči budú modré ako tie Ralphove. No jej oči boli čierne ako priestor medzi hviezdami. Boli akoby temným zrkadlom všetkého zla, no zároveň boli také krásne.
-Predsa o tebe a o Christianovi. Tak čo bolo?
Na môj závistlivý pohľad reagovala namysleným úsmevom.
-Nič nebolo. Bol to len omyl..
Povedala som a môj pohľad viac nesmeroval na jej vlasy ani oči, ale do zeme. Zasmiala sa.
-Omyl? Možno pre teba. Pre Christiana by si bola len ďalšia výhra. Ďalšia, ktorá podľahla jeho šarmu. Christian je sukničkár..
Nepočúvala som ju. Nechcela som. Boli to nezmysly.

Ani som si nevšimla, kedy Catherine odišla. Pozrela som na hodiny. Takmer polnoc. V tom som uvidela otca s mamou. Otec mi rukou naznačil, aby som šla k nim. Predierala som sa parketom plným tancujúcich ľudí.
-Bavila si sa?
Spýtal sa otec znudene.
-Uhm, aj hej..
Odpovedala som a pohľad mi padol na mamu, ktorá vypadala, že o chvíľu vyvráti aj zvyšky obeda z minulého týždňa. Cestovať s ňou v jednom aute bolo veľmi riskantné.
-Už ideme?
Spýtala som sa.
-Rád by som už šiel. Tvoja matka to dnes veľmi prehnala s alkoholom. Už som volal taxík, no nikde nevidím Nadiu s Ralphom.
Odpovedal a začal sa rozhliadať po obrovskej miestnosti.

V tom som uvidela Christiana. Prekvapivo, bol sám.
-Skočím za Christianom, a poviem mu, že už ideme.
Navrhla som. Otec razantne prikývol.

 Blog
Komentuj
 fotka
wordsarejustdropsofrain  26. 8. 2010 22:05
Teraz musíš aj další blog, lebo ma rozpučí od zvedavosti!!! :S
 fotka
hereiam  26. 8. 2010 22:16
uuu...tiež by som tak konala
 fotka
ena233  26. 8. 2010 22:23
aj ja chcem ďalšiu časť....to nemôžeš takto seknúúúúť :´(
 fotka
anik359  27. 8. 2010 22:18
aj ja jaj nejak tej Christianovej sestre verim

no a teraz nutne potrebujem dalsiu cast
 fotka
xinax  21. 9. 2010 21:08
Dalšiu časť , rýýýchlo inak umrem od zvedavosti
Napíš svoj komentár