- Stalo sa niečo? Horí???
Zvolal celý zadychčaný.
- Uhm, nie, poznáš baby, trochu luxusu a sú celé bez seba. Ty si ... ?
Odpovedala som celkom bezstarostne.
- Ah, prepáč, že som sem len tak vtrhol. Ja som Leo. Ty si tu tiež kôli španielčine, však?
Odpovedal už trošku pokojnejšie.
- Nuž, ako inak. Ja som Taylisha, ale môžeš ma volať Lis.
Povedala som, keď v tom mi zazvonil mobil.
- Oh, prepáč to bude mama. Ešte som jej nezavolala.
Povedala som smutne. Nechcela som rušiť moju konverzáciu s Leom, ale mame dlžím aspoň telefonát.
- Jasné, tak ja idem. Dúfam, že sa ešte uvidíme.
- Mami, ahoj!
- Miláčik, už ste dorazili?
- Uhm, jasné... Je to tu nádherné. Apartmán je prekrásny.
- To som rada, tak sa maj a každý večer mi zavolaj.
- Pá..
V tom sa medzi dverami zjavila Beckie.
- Tak čo, Lis? Môžeme ísť dolu na obed? Naozaj tu výborne varia. A o pol štvrtej máš prednášku pre nováčikov. Od šiestej do ôsmej máš voľno, môžeš ísť pri more alebo omrknúť mesto. Raňajky sú od šiestej do ôsmej, obedy od dvanástej do pol druhej a večere od piatej do šiestej. Pizza sa podáva stále.
Keď dokončila svoj dlhý monológ, mierne sa pousmiala.
- Super.
Zvolala som napokon a obe sme vyštartovali na obed. Beckie mala pravdu. Naozaj tu výborne varia. Špagety som nikdy veľmi neobľubovala, ale tieto špagety by v pohode zjedol aj ten najväčší gurmán. Beckie je na takéto jedlo už zvyknutá. Po obede som šla na prednášku pre nováčikov. Vysvetlili nám kedy budeme mať hodiny a v podstate všetko, čo som už vedela od Beckie. Zvyšok dňa som mala voľný. Prehovárala som Beckie, aby šla so mnou pri more.
- Lis, ja viem, znie to divne, ale ja neviem plávať!
Povedala.
- Ale veď nemusíš ísť do vody. Môžeš sa opaľovať.
Odpovedala som s výrazom smutného šteniatka na tvári.
- Haló, preber sa, slnko za chvíľu zapadne!
Už takmer kričala.
- Skvelý dôvod poponáhľať sa. No ták, neletela som takú diaľku zbytočne. Chcem ísť aj pri more.
Už som takmer kričala aj ja.
- Oh, tak dobre, ale dnes budú veľké vlny, už som ti vravela, že ja plávať neviem, takže keď sa začneš topiť...
Skočila som jej do reči.
- To mne naozaj nehrozí!
Chytila som ju za ruku a dotiahla na pláž. Veľa ľudí tam nebolo. No vlastne skoro nikto. Myslím, že pravý dôvod som poznala. Tie vlny boli naozaj odstrašujúce, len tak jedna po druhej bičovali skaly a útesy. Beckie sa stále tvárila kyslo. Sadla si na voľné lehátko na pláži. Ja som nespúšťala zrak z toho odstrašujúceho, no zároveň nebezpečne lákavého divadla. V tej chvíli mi bolo jedno, čo sa stane. Vošla som do toho bláznivého víru..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
misicka606
14. 3.marca 2010 18:24
a utopi sa???????a leo ju pride zacharnit ze
Napíš svoj komentár