Naklonovana ovca jana(ja viem divne meno pre ovcu)

Kde bolo, tam bývalo, kdesi vo Švajčiarsku, boli 3 vedci, ktorí sa volali Albert, Thomas a Dzuro (on bol exulant zo Slovenskej republiky). A títo vedci vždy chceli vedieť klonovať. Ale nevedeli, čo by mohli naklonovať, ako prvé. Dzurova babka, všade známa Cetka Helena chovala ovce. Tak si Dzurko s kamarátmi jednu „požičali“ a hurá do laboratória!
Klonovali, klonovali, až kým zo skúmavky nezačuli podivné zvuky. Nakukli teda do nej (oni to nevideli, lebo to nebola taká obyčajná skúmavka, akú som minule rozbila na chémii, to bola taká špeciálna skúmavka...) a čože nezbadali. Zo skúmavky na nich hľadelo dvoje očí... Ale to neboli ovčie oči... oni boli ľudské!!! Albert, Thomas a Dzuro nemohli uveriť vlastným očiam. Zavreli skúmavku a šli to radšej zapiť Alpačinkou (Lesanou s Kofolou) a potom, troška spoločensky unavený (unavený ako špongia) sa vrátili ku skúmavke. Ovca človečia však vyskočila, preskočila Thomasa, Alberta a napokon aj Dzura a rozbehla sa preč. To bolo ovca človečia akrobatka, lebo mala také isté nohy ako vy, ba možno aj menšie a dokázala preskočiť 180 cm vysokého Thomasa, 198 cm vysokého Alberta a 200,1 cm vysokého švárneho Dzura. Táto ovca človečia sa pomenovala Jana a behala po svete, až kým sa nedostala k cetke Helene, kde sa usadila a začala jej pomáhať vyrábať bryndzu a tvaroh...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu