A tak len snívam, aké by to bolo nádherné jedného dňa od tohto všetkého utiecť. Tak prečo neprídeš a nevezmeš ma tam, kde je pokoj a ticho, nič, len láska a neha, žiadna bolesť ani sklamanie, nič - len ty a ja? Vraj som už dosť veľká na to, aby som dokázala vstať aj sama. Ale ja mám taký hrozný strach. A tak len čakám, ale na čo vlastne? Na deň, kedy poznám že už je dávno neskoro začínať žiť? Na deň keď budem mať šedivé vlasy a doma budem varovať choré vnúčatá? Nemyslím, že príde ten deň. Neviem si ani len predstaviť, aké by to mohlo byť, na sklonku života sa obzrieť dozadu a povedať si: Prečo som vtedy neodišla? Prečo som nemala dosť odvahy? ... A predsa stále len sedím a premýšľam. A dni ubiehajú, jedny Vianoce za druhými, a ja zisťujem, že pomaly sa ponáram do sveta dospelých, do sveta džungle, kde je všetko buď čierne alebo biele, bez náznakov odtieňov šedej. Nechcem vstúpiť do toho sveta plného nástrah a intríg. Dospelí nepremýšľajú nad tým, aké by to bolo, keby.... To len ja, v tomto veku, v neposlednej dobe. Vraj to nie je správne, lebo tie myšlienky nesú so sebou množstvo pochybností, a nechuť žiť.
Urobila som veľa chýb, viem. Kiežby sa dali všetky napraviť. Ale takto to v živote nechodí. Musíme ísť ďalej so všetkými spomienkami, čo ako trpko to znášame. Viem, je to ťažké, každé ráno vstávať s pocitom zlyhania. Ale som dosť silná na to, aby som žila ďalej a nevzdávala to, pretože nikdy nehovor nikdy, a ktovie čo prinesie slnko to ďalšie ráno...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
pilulka  26. 12. 2009 18:27
Prečo sú tvoje úvahy v blogu také smutné?
2 
fotka
zufka444  27. 12. 2009 10:00
občas je človek smutný, občas veselý. a ja som tiež len človek. keď premýšľam nad smutnými vecami tak som smutná najbližšie keď sa stane niečo pekné tak sa pokúsim napísať niečo veselé, hm?
3 
fotka
antifunebracka  17. 10. 2010 16:51
vitaj v klube, ani ja nechcem dospiet
Napíš svoj komentár