Naposledy som vám porozprávala o tom ako sme sa nakoniec dali dokopy a aký bol náš prvý bozk. Úplná romantika – ja viem. Dúfam, že ste mi v kútiku duše nezávideli..

Ďalší týždeň od 17. decembra sme mali chrípkové prázdniny. Viac škôl. Aj tá moja – aj tá jeho. Pamätám sa, že sme boli u neho a trošku sme sa povadili na tom, že mu jedna spolužiačka vyvoláva. A aby sme sa zmierili poslal jej pred mojimi očami sms - že čo chcela, že nemohol zdvihnúť, lebo sa práve venoval svojej babe..Takto som sa upokojila a pokračovali sme tam kde sme prestali. Hej! Dúfam, že nemáte nejaké nekalé myšlienky. Hrali sme pexeso. Vážne. Neveríte? No dobre nehrali. Bozkávali sme sa. Nič viac dobre?! Teda...


............


Hmm..kde som to prestala? No hrali sme to „pexeso“ keď sme počuli prichádzajúce kroky k jeho izbe. Rýchlo sme ho „odložili“ a čakali na príchod zrejme jeho otca. Hej zdá sa mi, že to bol on. Hej on. Prišiel nám povedať, že večera je už hotová. Boli tam aj naši. Ani sme ich nepočuli prichádzať..

Zrazu som začula plač malej Kristínky (mojej sestry ak sa pamätáte zo 4. časti, čo priniesla bábiku od Zuzky..). Zuzka si zobrala bábiku späť a Kristínka zostala strašne smutná. Robila cirkus, plakala a hovorila, že tú bábiku chce naspäť. Naši jej vraveli, že jej kúpia novú, takú istú – ale nie ona chcela TÚ. Práve tú a žiadnu inú. Strašné. Ja som nebola takáto rozmaznaná, keď som bola v jej veku...Teda vôbec..

Nevedeli sme si s ňou rady. No zrazu k nej podišiel Mišo a povedal jej:

„Kristínka no ták..neplač...vieš, že Zuzanka má tú bábiku tiež rada a aj tak sa o ňu podelila na pár dní s tebou...a určite ti ju zase požičia..“

V tom sa upokojila a prestala plakať. My sme ostali v úžase. Pozerala som na neho a myslela som na to ako to vie s deťmi a že bude skvelým otcom...No viete..dievčatá také veci hneď napadnú, keď vidia niečo také ako toto. Nemám pravdu?

Stále som ho milovala viac a viac. Bol úžasný a mal - má všetko to po čom som vždy túžila. Jediné, čo mi vadilo a stále vadí je to že sa páči viacerým dievčatám...A on vidí ako žiarlim a naschvál..naschvál ma ešte podpichuje...no chápete to??! No dobre nebudem sa tu rozčulovať..

Ale inač je vážne super chalan a som šťastná, že ho mám. Vždy ma dokáže nejak potešiť a rozveseliť ma. Je svetlom môjho života a naozaj neviem či môžem ďakovať Ježiškovi za to, že mi ho sem poslal alebo je to len náhoda..Asi s tým list Ježiškovi nemá nič spoločné..Alebo?! To sa asi nikdy nedozviem..


............



24.12. 2009 – sme večerali u nás v obývačke. Jeho i naša rodina. Po večeri sme sa šli hrať ku mne do izby s Kristínkou aby zatiaľ mohli naaranžovať darčeky pod stromček. Kristínka nedočkavo čakala či dostane od Ježiška jej vysnívaný ružový bicykel. My sme vedeli, že áno, no museli sme ju nejak zamestnávať aby si nevšimla, že to nie Ježiško ale oco to dáva pod stromček. Potom zazvonili zvončekom (ako je u nás tradíciou) a zakričali, že tu bol Ježiško. Malá Kristínka sa rozutekala dole a ja som stiahla Miša za ruku, že mu chcem niečo povedať.
Tak som mu povedala o liste Ježiškovi a on sa milo a možno i trochu priblblo na mňa usmieval a povedal mi na to niečo na čo nikdy nezabudnem:

„Bol som veľmi smutný, že sme museli odísť tak ďaleko z domu, že musím meniť školu, začať odznova..Ale to, že som Ťa stretol..to všetko zmenilo..som šťastný, že sme sem prišli, lebo to za to stálo. Za to, že som tu našiel svoju lásku – TEBA a aj keď je možno ešte skoro, chcem povedať, že som si istý, že i na budúce Vianoce sa takto budeme držať za ruky a že ti budem opakovať, ako veľmi ťa ľúbim..“

Ako to povedal nemala som slov. Chcela som na to niečo povedať ale on mi položil ukazovák na pery na znak, že nemám hovoriť nič a pokračoval:

„Vieš, čo je zvláštne? Teraz keď mi hovoríš, kedy si poslala list tomu Ježiškovi..vtedy niekedy sa naši rozhodli, že sa sem prisťahujeme... Naozaj zvláštne..“

Znova som chcela niečo povedať, keď dodal:

„Rád budem tvojim vianočným darčekom...vieš, nestihol som ti zatiaľ nič kúpiť..“

Na tom sme sa začali smiať a potom sme sa poriadne dlho objímali až pokiaľ neprišla moja mama s otázkou či si náhodu nechceme rozbaliť darčeky...



Milý Ježiško,

chcem Ti touto cestou poďakovať, za ten najkrajší vianočný darček aký si mi mohol dať - ZA LÁSKU. Ďakujem!

Milujem ťa Miško môj. Dnes to bude krásny rok, 4 mesiace a 14 dní ..

 Blog
Komentuj
 fotka
luna13  26. 4. 2011 09:05
krásne
 fotka
zeriavka  26. 4. 2011 14:12
to je posledná časť..ale asi vám to doplo
 fotka
kiksauri  26. 4. 2011 14:18
úžasné
 fotka
hereiam  26. 4. 2011 15:34
ach...to je taaaak pekné
 fotka
tooniickaaa  26. 4. 2011 17:27
wooooooooooooooooooooooow a zase som sa zamilovala do príbehu
 fotka
suzancall  27. 4. 2011 17:21
 fotka
maciatko0985  7. 5. 2011 16:57
super pribeh
Napíš svoj komentár