Je to proste tak. Nemáš napísané na čele, že rád kreslíš alebo máš dobré známky v škole. Nikto nezistí z pohľadu na Teba, že Ťa baví písanie blogov, hranie na hudobnom nástroji, vytváranie rôznych vecí z rôzneho materiálu, pomáhanie v zoologickej záhrade, pozeranie telenoviel či lúštenie krížoviek. Nebudú vedieť, že si s obľubou vychutnáš špenátovú polievku alebo že si prečítaš knihu. Nezistia, že máš romantickú dušu, že rád lyžuješ alebo hráš futbal. Neuvidia, pokiaľ Ťa nebudú lepšie pozorovať, viac sa o Teba zaujímať. Stavím sa, že niektorí ľudia okolo Teba – spolužiaci, kolegovia – vôbec netušia ako tráviš Tvoj voľný čas. Je to preto, že Ťa nepoznajú. Možno Ťa to netrápi. Ale možno by si sa potešil keby sa o Teba začali zaujímať. No čo keď je chyba niekde inde? Čo keď Ty sa nezaujímaš o nich? Je zrejmé, že potom sa ani nebudú zaujímať o Teba. No tak jeden z vás musí začať. Niektoré povahy sú zase tak odlišné, že to nemá zmysel. Možno. A možno predsa len má. Čo keď máš s ním niečo spoločné aj keď si myslíš, že nie? Čo keď?
Samozrejme NIEKEDY NIEKTORÉ veci sa dajú zistiť – ako napríklad – Tvoj obľúbený očný tieň, Tvoje obľúbené ryfle, že rád športuješ..a takto by som mohla pokračovať..no niekedy zovňajšok je nezávislí od vnútrajška...
Preto spoznávaj iných a nechaj aby oni spoznávajú Teba.
P.S. Teraz nehovorím o virtuálnom živote, ale o tom reálnom.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
majusssska
15. 11.novembra 2010 20:15
a co ked mi to tak vyhovuje? ja sa prilis nezaujimam o nich a som rada, ze ani oni o mna
3
zaujímavé a pre niektorých aj na zamyslenie proste moja reč ...hlavné nieje spoznávať ľudí podľa zovňajšku tam toho moc nevyzistíš treba sa snažiť spoznať aj jeho vnútro.... úžasne napísané.
Napíš svoj komentár