Ja a Ten chlapec (časť 40. - „Vieš o tom, že máš to najkrajšie Haló na celom celučičkom svete?“ )

"Má také krátke hnedé vlasy?“ – pýta sa Alex.
„Hej to je ona..“
„A čo od teba chcela?“
„Pýtala sa ma, či Ťa poznám..“
„A?“
„No..že hej.“
„A to bolo všetko?“
„Nie..pýtala sa ma či s Tebou..oné..chodím..a že vraj si Luciu nechal kvôli mne..“
„Ach tá Natália do všetkého musí strkať nos.“ – povedal naštvane a pokračoval – „Nevšímaj si tie reči, ok?“
„Ale..“ – chcela som ešte niečo povedať, ale keď som uvidela ako sa tvári tak som radšej nepokračovala. Nechcela som to pokaziť.

Dobre už pôjdem pomaly, keď prídem domov tak Ti ešte zavolám. Dobre Luci?

„Luci?!“ – spýtala som sa naštvane. Prečo musel zase spomenúť jej meno. Pomýlil si ma s ňou?! Ach!
„Hiii, prepáč Viky..to len, že sme ju teraz spomínali..prepáč..“
„Dobre dobre..“ – hovorím.
„Fakt je všetko v poriadku?“
„Hej..ale sľúb mi, že to už nespravíš.“
„Sľubujem.“ Neviem čo mu práve teraz behalo mysľou, ale ja netúžim po tom aby ma volal menom jeho bývalej. „Tak ja už idem.“ – povedal Alex, dal mi pusu na rozlúčku a odišiel.

O pár minút sa vrátil natešený brat.
„Ahoj sestrička moja.“ – objal ma.
„Ahoj Janko, no povedz, čo sa stalo?“
„Dali sme sa znova dokopy, všetko sa vyriešilo, vďaka vám, ďakujem.“ – silno ma objal.
„To som rada, to znamená, že ostávaš tu?“
„Ako to myslíš sestrička moja?“
„No..že nejdeš späť do Anglicka?“
„Ale idem..“
„A čo Natália?“
„Naty pôjde so mnou.“
„Čo?!“
„Volal som s nadriadeným, môže pracovať v tom istom hoteli.“
„Wow, a kedy idete?“
„Ešte tento alebo na budúci týždeň. Počkám pokiaľ si vybaví všetky veci..a môžeme ísť.“
„To ste sa nejak narýchlo dohodli nie?“ – pýtam sa začudovane.
„Nie..ľúbime sa a chceme byť spolu. Aj ona veľmi chcela ísť pracovať niekam do zahraničia, takže sa splnil jeden z jej snov.“ – usmeje sa a ide na internet zariadiť ešte nejaké veci ohľadne práce.

Ja som ostala v menšom šoku. Pripravila som si veci do školy a pozrela na telefón, že prečo ešte nevolá. Zistila som, že už volal, len som mala vypnuté zvonenie. Tak som mu prezvonila a on hneď zavolal späť.

„Áno?“
„Viky, počula si tú novinku?“
„Že idú do Anglicka?“
„Hej. Nie je to super?“
„Super?“
„No..že sa udobrili a že budú spolu pracovať.“
„No je..je..“ Síce ja som si myslela, že budeme spolu chodiť von všetcia štyria, ale nevadí, hlavné je, že môj bratšek je znova šťastný.
„Čo budeš robiť zajtra?“ – zmenil tému.
„No po škole by sme sa mohli stretnúť.“
„Budem rád, mohla by si spoznať moju sestru pokiaľ je ešte na Slovensku.“
„To budem rada.“ Priznám sa, na bratšekovu priateľku som naozaj zvedavá a v celku aj na Alexovu sestru, či sa na neho podobá...
„Milujem Ťa Viky.“ – povedal po chvíli.
„Aj ja Ťa milujem.“

Po tomto ostalo ticho. Také polminútové. Potom sa ozval:
„Haló? Si tam?“
„Áno...Alex??“
„No?“
„Vieš o tom, že máš to najkrajšie Haló na celom celučičkom svete?“
„Hehe, no tak teraz to už viem.“

Neviem ako ďalej bude pokračovať náš vzťah, ale dúfam, že to bude stále lepšie a lepšie a on zabudne na tú blondínu. Cítim, že ma ľúbi aj keď občas som si nie celkom istá..ale ja teraz zozbieram všetku moju trpezlivosť a budem sa snažiť aby na ňu úplne zabudol a aby sa cítil po mojom boku naozaj šťastný. To, že či ja budem šťastná – o tom nepochybujem! Toho chlapca musíte poznať, aby ste ma pochopili!

THE END

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

28 komentov k blogu