Ja a Ten chlapec (časť 39. - aférka môjho brata a Jeho sestry )

„Dobrý večer aj Tebe.“ – hovorí prekvapená mama Alexovi. „Prosím vás choďte povykladať jedlo do chladničky.“ – rozkázala. Jednu tašku dala mne, druhú Alexovi a tretiu bratovi. Šli sme spolu do kuchyne. Bolo ticho. Trápne ticho. Chytila som do ruky mrazenú zeleninu a ukladala ju do mrazničky, keď sa zrazu ozval brat:
„Chodíš s mojou sestrou?!“ Ach bože, ach bože, ach bože – hovorím si. Toto nedopadne dobre. Otočím sa, keď Alex neodpovedá:
„Áno chodíme spolu.“ – pozriem na Neho. Usmial sa.
„Aha..“ – povie a vyberie z tašky kurča. Nevydrží a pokračuje:
„Ja som Natáliu nepodviedol.“
„Jančo ja Ti verím, ale ona si myslí, že áno, počula to od Jura.“ – snaží sa vysvetliť Alex.
„Kto je Juro?“ – skočím im do reči.
„Ten chalan, o ktorom som Ti hovoril, že možno to má celé na svedomí..“
„Juraj Romikovský?“ – pýta sa brat.
„Áno on.“
„Veď to on mi napísal na facebooku, že Naty sa s nim vyspala a že mňa už nechce a neviem čo a aby som jej nepísal..potom pozerám a zistím, že už nemám status zadaný, tak som si myslel, že sa takto cez neho so mnou rozišla...Ja ho zabijem!“ – nahneval sa brat hodil mrazené kurča o zem a bežal preč.
„Do riti.“ – povedala som na hlas.

„Myslíš si, že ide za tým Jurajom?“ – pýta sa ma Alex.
„Nie ja si myslím, že ide za Tvojou sestrou..“
„Aha..a si si istá?“
„No nie, nie som..“ – povedala som nervózne a ticho sme poodkladali ostatok jedla do chladničky. Bolo na ňom vidno, že i on nie je taký kľudný...

„Kam išiel Jano?“ – kričí mama z obývačky.
„Eee..asi za nejakým kamošom.“ – klamala som.
„Počuj a Natália ma teraz niekoho?“
„Nie nemá..odvtedy nemá.“

Rozmýšľala som aké by to bolo, keby sa dali znova dokopy. Ja a Alex spolu, môj brat a jeho sestra spolu...Znie to zaujímavo.
„Alex?“
„Áno?“
„Poďme ešte na chvíľu do izby..“
„Dobre..ale už len na chvíľu.“
„Oki..“
Sadli sme si zase na postel. Silno som ho objala. Objal aj on mňa. Cítila som ako silne bijú naše srdcia. Začali sme si s rukami hladiť chrbát toho druhého. Potom sa odtiahol a spýtal sa:
„Môžem Ťa ešte pobozkať?“ Ja som mu neodpovedala ale hneď som mu dala pusu. Jednu za druhou. Cítili sme sa super. Aspoň chvíľu sme zabudli na našich súrodencov a venovali sme sa zase jeden druhému.
„Sľúb mi, že mi neublížiš.“ – hovorím.
„Nikdy!“
Usmejem sa na neho a znova ho objímem.

„Nechceš zavolať Jančimu, že kde je?“ – zrazu sa ma spýtal.
„No mala by som...“ Vytočila som jeho číslo.
„Noo?“ – hovorí brat.
„Kde si?!“
„Bol som za Jurajom a vypalil mu jednu..teraz som u Natálii.“
„Aha...A si v poriadku?“
„Som som, potom sa Ti ozvem, musím končiť.“ – dopovedal so šťastným tónom. V pozadí som počula nejaké chechtajúce sa dievča.

„No čo povedal?“
„Všetko je fajn, už sú u vás a rozprávajú sa spolu.“
„Super.“ – upokojil sa. „No už by som fatk mal ísť...“
„Počkaj. Teraz ma napadlo...Môžeš mi niečo vysvetliť?“
„Čo také?“
„Mala som zvláštny telefonát od mojej spolužiačky..tiež sa volá Natália a je kamoška Tvojej no vieš..“

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu