Ja a Ten chlapec (časť 38. - to čo býva po uzmierení... )

Začal sa približovať aj on. Pozeral sa do mojich očí, potom na moje pery, potom znova do očí...Cítila som sa zvláštne. Zaľúbene. Hlavou mi prebehlo, že sa neviem bozkávať, ale nejak ma to netrápilo...Túžila som po ňom. Veľmi! Už sme boli pri sebe tak blízko. Pery sme mohli mať od seba tak 3 centimetre keď sa spýtal:
„Už sa neodtiahneš?“
„Nie..“ – vravím.
„Tak teraz by som sa mal odtiahnuť ja..“ – naťahuje ma Alex..
„Nie..prosím..“ – pozerám na neho túžobne.
„Nie?“
„Nie.“ – osmelila som sa a s mojimi perami som sa dotkla tých jeho. Robila som s perami trošku smiešne pohyby, ale on robil skoro to isté – len som mala pocit, že jemu to ide lepšie. Raz alebo dva krát som mu náhodou kusla do pery, ale on si z toho nič nerobil. Po pár sekundách sa mi zdalo, že nám to už celkom ide, celé mi to pripadalo také divné, ale páčilo sa mi to. Zrazu mi do úst strčil jazyk. Ja som sa zľakla a odtiahla.
On sa na mňa pozrel a keď videl môj vyľakaný pohľad tak sa začal smiať.
„Neboj sa...bude sa Ti to páčiť.“ – hovorí. Mám pocit, že si môj pohľad riadne užíva.

Zahanbene som sa na neho pozrela, ale skôr ako som stihla niečo povedať sa ku mne priblížil a znova sme sa bozkávali. Snažila som sa robiť s jazykom to isté, čo robil on, no bola som zo svojho výkonu trošku sklamaná. Ale potom to už bolo lepšie... A tak sme sa bozkávali a bozkávali..už som nechcela prestať. BOLO TO KRÁSNE! BOLO TO S NÍM!

Ako sme tak sedeli na posteli tak ma začal bozkávať tak že som sa za chvíľu ocitla hlavou na mojom vankúši. Bozkával ma na krku. Povedal mi že pekne voniam a pokračoval s bozkami k môjmu výstrihu. Potom ma začal obchytkávať na bokoch. Bolo to naozaj príjemné, ale mala som pocit, že toto by nemalo nasledovať hneď po prvom bozku. Asi to napadlo aj jeho keď zrazu prestal, usmial sa na mňa a s rukami ma zdvihol tak aby som znova sedela.

„Ľúbim Ťa Viky..“ – pozrel na mňa naozaj zaľúbene.
Usmiala som sa. Chcela som povedať to isté. Videla som, že čaká, že mu to poviem.
„Aj ja Ťa ľúbim..“ – posmelila som sa.
„Ja viem..“ – povedal.
„Odkiaľ?“
„Vidím to na Tebe..už predtým som videl..“
Usmejem sa na neho a dám mu ďalšiu pusu.

Ani som si neuvedomila ako rýchlo plynie čas. Mama s bratom prichádzajú domov. Asi by už mal ísť. Nechcem aby sa tento deň znova pokazil. Povedala som mu to a on ma uistil, že sa nič nepokazí. Ale keď sa s bratom znova uvidia...

„Viky doma si?“ – pýta sa mama.
„Heej..“ – odvrknem.
„Poď mi prosím Ťa pomôcť s taškami.“
„Hm..musím ísť.“ – hovorím Alexovi.
„Mám ísť aj ja?“
„No..ja neviem.“
Išiel so mnou. „Dobrý večer prajem.“ – povedal Alex mojej mame. Mňa jedine zaujímal Jankov pohľad. Z jeho mimiky bolo jasné, že sa mu moc nepáči, že tu ešte ostal...

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu