Ja a Ten chlapec (časť 37. - to čo býva po hádke... )

Brat nezdvíha. Zrazu započujem zvuk kľúču v kľúčovej dierke. Už prichádza. Hneď za ním prídem strapatá, s červenými očami a s hnevom na srdci. „Podviedol si Alexovu sestru?!“
„Čo?! Nie! Odkiaľ to bereš?“ – spýtal sa ohúrene.
„Tri krat hádaj..“ – povedala som mu a sadla si na zem na chodbe a zase začala plakať.
„Neseď na tej zemi lebo prechladneš..poď do izby tam povieš mi čo sa stalo..“ Zobral ma a sadli sme si na postel. S plačom som ho objala - „Však si ju nepodviedol?“
„Nie nepodviedol.“
„To ti kto natáral?“
„Hm..“
„Alex?“
„Noo..kto iný..“
„To je blbosť, ona podviedla mňa, veď som Ti to už vravel..“
Má pravdu, spomínal mi to. Ale...bože ja som už zmätená, kto koho tu vlastne podviedol?! Niečo mi tu nehraje. Spomínam si ako mi hovoril, že ho podvádzala celý ten čas..ale ONA nie On ju..
„Fakt neviem ako Ti mohol niečo také natárať...“ – povedal naštvane brat a šiel si dať sprchu. Ja som to vedela, že ju nepodviedol!

Zobrala som telefón a vytočila Alexove číslo. Nezdvíhal. Skúsila som to znova. Zase nezdvíhal.

„Píp pip, píp pip“ – prišla smska. Alex píše:

„Viky,ja nemam chut sa stebou hadat,len vtedy zvihnem ak mi slubis ze nie preto volas.“

Píšem:

„Mozes prist k nam? prosim.“

„Píp pip, píp pip“– hneď na to odpísal. Píše:

„dobre hned som tam“

Môj brat vyšiel zo sprchy, pozrel na mňa a povedal, že ide pomôcť mame do práce. Ja som si prv myslela, že sa porozprávame o tom všetkom traja..ale asi bude lepšie, keď sa vidieť nebudú, keď sa tak nenávidia...

Sedím na posteli, oči už nemám také červené, ale ešte stále vidieť, že som plakala. Snažím sa to zamaskovať. Počujem brata ako odchádza.
„Viky?“ – zrazu započujem Alexov hlas u nás na chodbe. No pekne takže bráško ho rovno pustil dnu, nepočula som, že by sa pozdravili...
„Tu som..“
„No..ahoj..“ – hovorí smutne.
„Ahoj.“
Sadol si ku mne na postel.
„Alex?“
„Áno?“
„Nechcem sa s Tebou hádať.“ – odpovedám na jeho smsku.
„Veď ani ja s Tebou..nemôžeš za to čo urobil Tvôj brat..“ Ach nie zase to robí. Ako to spraviť aby sme sa nepohádali kvôli nim ešte viac?
„Vieš..prosím Ťa nenahnevaj sa..ale on mi už dávnejšie povedal, že to Tvoja sestra podviedla jeho..a teraz sme sa o tom znova rozprávali a popiera to, že on ju podviedol..a ja mu verím..“
„Hm..“ – zahmkal. Pozerá na mňa..“Viky?“
„Áno?“
„Zistíme spolu pravdu, dobre?“
„Dobre.“
„No vidíš konečne sa zase usmievaš ako predtým. To sa mi páči. Ja mám pocit, že v tomto má prsty niekto iný ako oni dvaja..“ - pokračuje Alex.
„Ako to myslíš..“
„Jeden chalan, ktorý chcel moju sestru..“
„Aha..kiež by to bola pravda..“
„Uvidíme..“
„Ale každopádne ja Ťa stále chcem..a nevzdám sa takého dobrého dievčaťa kvôli mojej sestre..“
„Chceš decko?“
„Ale nezačínaj..bol som len nahnevaný, prosím zabudni na to..“
„Posnažím sa..“
„Chápem, že si bránila svojho brata..“
Usmiala som sa na neho. Cítila som sa zrazu tak dobre. Všetko sa napravilo. On a ja. My. Znova som tomu dala šancu.

Začali sme si venovať zaľúbené pohľady. Nemyslela som už na nič. Moja myseľ patrila teraz iba jemu. Chlapcovi s tým najkrajším „Haló“, chlapcovi, ktoré ho veľmi chcem, ktorého ľúbim! Už je mi to jedno, keď ma nabudúce bude chcieť pobozkať tak sa nechám. Alebo ho pobozkám ja...Pobozkám ho teraz..chcem ho pobozkať..Zrak, ktorý som prv venovala jeho očiam som začala venovať jeho perám. On si toho všimol. Chytil ma za ruku a začal mi ju jemne hladkať. Ja som sa k nemu začala približovať...

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu