Ja a Ten chlapec (časť 11. - rozhovor so Zuzkou)

„Ahoj Zuzka“ – pozdravím ju a pustím dnu s miernym kašľom.
„No ahoj moja! Počujem, že ešte kašleš...“
„No hej...tak trochu...“
„Inač už som si myslela, že sa neohlásiš. Ja..“
Skočím jej do reči – „Nedáš si kávičku?“ Nechcem počúvať tie jej reči o tom, že som jej neodpísala na sms a podobne.
„Dám si.“ – odpovedá.
„Cukor, mlieko?“ – pýtam sa ako vchádzame do kuchyne.
„Sladidlo...“ – začne sa smiať. „Zabudla si, že chcem schudnúť?“
„Bože, z čoho?!“ – začnem sa smiať aj ja.
„No..potrebujem sa zmestiť do mojich šiat na stužkovú...“
„Už máš šaty?!“ – pýtam sa prekvapene.
„Áno, včera mi ich mama doniesla z Ukrajiny. Chceš ich vidieť?“ - pýta sa a vyberá z kabelky mobil.
„No jasné, ukáž.“ – hovorím a pri tom nalievam kávu.
„Pozri.“ – ukazuje mi fotku.
„Jéééj. Tie sú nádherné...“ Nemôžem tomu uveriť. Také krásne šaty. „Aj ja som si chcela kúpiť fialové na stužkovú. Budeš v nich vyzerať nádherne.“ – hovorím s menšou závisťou.
„Aj ty.“ – odpovedá a začne sa rehotať.
„Ja?“ – pýtam sa nechápavo a pri tom pár krát zakašlem.
„No..na budúci rok..Nechám ich pre Teba. Ale...ale dovtedy Ti musia narásť prsia!“ – začne sa smiať a spolu s ňou aj ja.
„Dobre, posnažím sa.“ – odpovedám so strašne hlasitým rehotom, div nerozlejem kávu.

„Inač...musím Ti niečo povedať.“ Teda mám je to povedať? O Alexovi? O chlapcovi s tým najkrajším „Haló“ na svete?! Ešte nie je neskoro ustúpiť od toho – rozmýšľam...
„Čo také? Čo sa stalo?!“ – pýta sa zhrozene.
„Ale nič také...“ Ale poviem jej to! Už to v sebe nevydržím! „Asi som si našla partnera na moju stužkovú.“ – odpovedám so smiechom.
„Čo?? Ale veď stužkovú máš až o rok!“ – hovorí a tiež sa smeje.
„Noo..mám, ale...viem, že s ním vtedy budem. Viem to!“
„Čo? Čoo? S kým?“ – pýta sa nechápavo. Heh, nasadila som jej asi chrobáka do hlavy.
„No...vieš..začalo to v štvrtok, pár minút pred tým ako sme šli do kolibríka...“ – začala som rozprávať a tak jej vyrozprávala skoro celú moju romance..

Ona tam celý čas sedela s otvorenými ústami a z kávy skoro ani neodpila. Bála som sa, že sa mi vysmeje za to všetko. Ale ona - nie! Chápavo mi prikyvovala a aj keď povedala, že je to len platonická láska, hovorila, že z toho určite niečo bude..len to treba nejako celé zrealizovať a že mi s tým pomôže ak budem chcieť...

Ako odchádzala, objala som ju na rozlúčku a ďakovala za vypočutie a rady – aj keď tie rady..až tak sa mi nepáčili. Chcela aby som dala Alexovi čas...čas spamätať sa z jeho vzťahu..Ale asi má pravdu..Nemôžem byť taká sebecká..Aj keď..Bože! Tak veľmi ho chcem! Hneď! Prehrabávať sa v jeho plavých vlasoch...Dať mu dole okuliare a pozerať do jeho krásnych modrých očiek...pobozkať ho..

Chcem sa stať predmetom Jeho fotenia! Tak veľmi To chcem!
(zaumienila som si a pustila sa do písania smsky pre neho)

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu