Vždy keď večer líham spať,
chcel by som ťa vedľa seba mať.
A tak ráno otváram oči vidím teba,
Si krajšia ako anjel z neba.
Ty ešte sladko spíš,
vstávam potichu nech sa nevzbudíš.
Dám ti jemný božtek na líčko,
Milujem ťa, šepnem, moje zlatíčko.
Odchádzam, spravím raňajky a hneď som späť.
Prebudíš sa, hľadáš ma, bojíš sa že ma niet,
Zbadáš ma, to ti úsmev vyčarí.
Snáď si si nemyslela že sa takto vyparím

 Báseň
Komentuj
1 
 fotka
ixka  25. 3. 2008 02:01
Už sa teším na naše spoločné rána.
Napíš svoj komentár