Temná diera

Mramorové schody,
chladia ťa,
na bosých nohách.

Tie temné sochy,
hľadajú ťa,
pohľadom spália ťa v prach.

Studená dlažba,
na poschodí,
kráčaš späť.

Ľadová voda,
na prízemí,
v nej ideš vpred.

Zamrznuté slzy,
ako perly,
zbieram si pre seba.

Kotúľajú sa samy,
po líci.
Ostala som nemá.

Rozsypem ich,
naokolo,
tmavá miestnosť.

Nezmením už,
medzi svetmi,
svoju budúcnosť.

Nakoniec,
usmievam sa,
temnota zahalí pohľad na svet.

Opúšťam všetkých,
chladný priestor zaniká,
nachádzam odpoveď.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu