Obloha plná hviezd,
tiene tvojej dlane,
odišiel si z miest,
ktoré sú nám známe.

Iba jeden pocit,
bráni našej hre,
o tebe a o mne.

Nenávidím pravdu,
tajomstvom ju zahalím,
vráti sa sem, nevráti?
ešte stále neverím,
či odpoveď sa dostaví.

Strácanie a utrpenie,
bolo, je a bude,
avšak stratiť teba,
je to až tak nutné?
Netuším.

Strach a bolesť,
prenásobím naším putom,
neviem, či moja duša odolá,
nechcem strácať teba a náš svet,
"nechcem, nemôžem," to sú tvoje slová,
ale teraz radšej počuť tie,
ako nikdy už nezazrieť
to prečo ťa mám tak rada.

 Blog
Komentuj
 fotka
tomice27  22. 8. 2010 23:13
úžasná báseň... a neboj, nestratíš ho
 fotka
chrisdane  22. 8. 2010 23:50
parádička ako vždy ... skoro som si poplakal
 fotka
matejjko2  24. 8. 2010 21:29
paradne
Napíš svoj komentár