je žiť tak,
ako znejú
čiernobiele klávesy,
po ktorých jemne prechádzam
končekmi prstov.
Melódia,
zľahka kolíše
nad zvukom mojich myšlienok,
stáva sa zo mňa
umelec,
hrajúc svoj príbeh
(nevediac ako)
Počúvam to,
čo pre vás tajomstvom je,
nikdy som nevravela,
že tomu niekto rozumie.
iba ak vcíti sa,
do rytmu čiernych
bijúcich sa s bielymi,
nôt zahranými na klavíry.
Každý si hľadá
svoj príbeh medzi notami,
niektorý ho majú zapísaný
medzi riadkami,
iný medzi hviezdami.
Ja márne hľadám
svoj zmysel nemenný,
som iba slepý umelec
a zdvíham svoj pohľad
k vám prosebný,
Vypočujte si
len to čo
počuť chcete...
kým hudba
potichu doznieva.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Niet čo dodať.
Jedine to že si sa naozaj prekonala - veľmi sa mi to páčilo.
Jedine to že si sa naozaj prekonala - veľmi sa mi to páčilo.
Napíš svoj komentár
Páči sa mi to...má to aj myšlienku