Idem od zubárky s vedomím , že píšeme v škole a ja som mal aj tak ešte moc roboty v meste
Kto by šiel do školy ? hmm asi nik kto číta tento blog a je študentom nejakej strednej školy
Šiel som do mesta vytlačiť si referáty , zájsť do kľudného podniku a tam ich v pokoji dokončiť , dopísať , poopravovať gramatické chyby /za ktoré sa ospravedlňujem aj v tomto blogu! /
10 : 20 všetko som spravil , no ísť na druhý koniec mesta /do školy / sa mi aj tak nechcelo !
Šiel som do nemenovaného hypermarketu /TESCO / kúpiť si niečo pod zub.
Cesta tam bola dlhá a ja som mal čas rozmýšľať , prečo som taký lajdák , prečo som to nestihol spraviť doma ? Začalo ma hrýzť svedomie , aj napriek tomu , že moji spolužiaci sa flákajúi viac !!
Pár metrov od odverí tohto hypermarketu ma zastalvil malý chlapec evidentne rómskeho pôvodu .
"Nemáte drobné pane ? ",Výrazne potichu ku mne prehovoril.
"Čo potrebuješ ?", nie veľmi prívativo som sa spýtal.
Chlapec na mňa pozrel a vraví:"Rožky si chcem kúpiť."
Hmm ... viete .. nechcem nič hovoriť na menšinu rómskeho pôvodu ,no neprekvapilo by ma , keby tie peniaze neboli na rožky nič proti takýmto ľuďom no nepresvedčil ma tichý chlapcov hlas a jeho pohľad na mňa
"Vieš čo mladý muž?",nie že by som ja bol taký starý ale som mu prote tak povedal , "Počkaj tu a ja ti niečo donesiem."
Zdalo sa žťe ma pochopil .
Šiel som teda dnu , našiel pár rožkov , paštéku , vytláčací syr .
Keďže to bol malý chlapec , mal by radosť aj z nioečoho sladkého.
Prihovoril som sa mladej slečne a vysvetlil som jej problematiku .Milo sa na mňa pousmiala .
Pýtal som sa jej kde by som vedel zohnať lacné keksíky /nemyslite si prosím drahý čitatelia o mne nič zlé , no aj ja som iba študent a radšej kúpim chlapcovi , viac dobrého ako málo a výborného !/
Vzal som jeho nákup , vyšiel von a stalo sa niečo nečakané ..
chlapec tam nebol
To som mohol tušiť , chcel peniaze na cigarety alebo obdoný tovar nepatriaci do jeho rúk.
No nič, šiel som späť do mesta , pochodil som nejaké obchody a podobne čo sa v meste robí
Potom , ale ... na chodíku , hneď oproti mne kráča tento chlapec , tak to som nečakal hovorím si v duchu .
"Ujo kde ste boli tak dlho ? Ja som vás tam čakal a vi nikde" , prehovoril ku mne smelo.
Vtedy ma napadlo , že som sa asi fakt zdržal. z tašky som vytiahol jeho jedlo .
"Chlapče ja tiež nem=am vždy peniaze , teraz som mal a teda som ti pomohol, chcem od teba jednu vec , vieš keby som mohol dám ti viac no nemám z čoho "
Zdalo sa mi že chlapec to pochopil , myslím ako to , že by nemusel prísť za mnou zas na budúce ja som mu už pomohol ..
z chlapcom som sa pozdravil a každý sme šli svojím smerom .. poviem vám bol to dobrý pocit , naozaj .
V ten deň som ho ešte stretol , niečo už mal zjedené , tak som vedel , že to skutočne použil tak ako mal .
Tak toto bol jeden s mojích kladných zážitkov v živote . Myslím že jkeby každý spravil občas niečo pekné , svet by bol krajší !!
Skutočný príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
1
d170
29. 3.marca 2008 23:11
To je dobré, že si mu kúpil jesť, lebo keby si mu dal peniaze, tak by ich použil možno na niečo iné
4
To sa mi veľmi páčilo. Vidno, že si dobrý človek a skutočne si sa zachoval s rozvahou, keď si mu len tak nedal peniaze, alebo ho len tak neodignoroval. Len tak ďalej, prajem veľa takých dobrých skutkov PS: Aj dobrý ľudia nemusia byť stále v škole tak nemysli, že lajdáčiš
6
Je to pre mňa nepochopitelné - o jednej ráno - ale zajtra prečítam znova - a bude to lepšie
8
mile.. keby vsetci boli taki.. ja poznam taky pripad, ked si pani pytala peniaze ze na rozok a ked jej niekto doniesol rozok, tak ho hodila o zem
Napíš svoj komentár