Muža po mojej ľavej strane trhne dozadu, nohami opíše pôsobivý poloblúk a pristane na prašnú cestu. Spredu dym rozčesávajú islamské šípy. Jeden z nich sa zakusne do môjho štítu- náraz prejde celým telom, ale pokračujem v behu. Ešte tri metre, už len dva... jeden; A dym sa rozplynie, vidím malé namestie a na ňom bezvercov. Preskočím malú barikádu.
Oni nabíjajú.
Tvrdili nám, že sú satanove potomstvo, že šlahajú oheň, majú bronzové jazyky a krvavé oči, uctievajú démona, draka. Tvrdili, že ich môžeme zabíjať, že nám Boh odpustí.
Vbehnem medzi nich.
Ich krik je až príliš ľudský. Príliš veľa strachu v ich očiach, príliš veľa zúfalstva... tak ako je v nás.
Kričia.
Palcát rozbije prvému pohanovi tvár na krvavú kašu. Padá na zem, stoná.
Druhý kryje lukom, ale ten sa len zachveje a praskne pod náporom ťažkej kovovej hlavice. Kopem ho do žalúdka, heká. Križiak zprava ho doráža mečom.
Tretí už drží saif, čepeľ seká vysoko na hlavu- rana skĺzne po štíte, palcát sa mihne a rozdrtí mu koleno. Ešte za letu do neho narazím štítom. Naši sa vyroja na námestie a behom niekoľkých tepov srdca je po všetkom.
"Al-laaaaah"
Krik príde prekvapivo, rynie sa zo všetkých ulíc. Zadrnčia tetivy, hvizdnú letky šípov.
Námestie je popravisko.
Šíp mi preletí ponad pravé rameno, ďalší sa odrazí od hrany šítu. Tretí zabije muža stojaceho predomnou, náraz do jeho tela ho smykne mojím smerom a zrazí ma na zem, preč od hvízdajúcej smrti. Plazím sa späť, nadomnou vyčíňa smrť. Svätá zem? Naozaj je to kráľovstvo Nebeské? Ani peklo nevyzerá vo výjavoch tak kruto.
Hvizd utíchne, už som za bránou. Keď vstanem, som strhnutý davom našich bojovníkov, hrnúcich sa do mesta. Prví z nich nesú kuše.
Zadrnčia tetivy na našej strane.
Krik sa rynie z postranných uličiek, krv steká po stenách domov. Vbieham medzi obydlia stretnúť sa s ďalšími démonmi. Alebo je to naopak?
*****
Večer. Kľud.
Všetko utíchlo, späť v našom tábore si lížeme rany. Nikto nespieva, nikto netancuje. Pozeráme na Jeruzalem, mesto ktoré sme zatiaľ nedobili.
Kňaz zvoláva na omšu. Ako jeden muž zarážame čepele mečov do zeme a modlíme sa ku tomuto krížu. Alláhovi bezverci robia to isté.
Noc padne a celý tábor upadne do ľahkého spánku.Treba nabrať síl- Ráno začne druhé kolo.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Človek nevie, či má byť potešený, že si zase raz mohol prečítať niečo prudko čitateľné (a dokonca po dlhej dobe niečo od teba), alebo či má byť zdesený predstavou, že takéto niečo bývalo reálne...
Napíš svoj komentár
hm, žeby svätá zem..