Skrz suché kríky, žltou trávou, pomedzi kostnaté prsty stromov, už dávno bez života. Neutešná bola táto krajina, stíhaná vetrom, ktorý na svojich prízračných krídlach hlásal triumf Vládcu.
Vládca. Titul, meno a označenie boha, všetko v jednom. Viac ako hodnosť, viac ako jedna bytosť, pretože Jemu patril svet. Bol nekonečný, nesmrtelný, plný dávnej moci, kedysi patriacej tejto krajine.
Niektorí by povedali, že bol zlodej, uzurpátor, heretik, stavajúci sa proti rádu a zákonitostiam sveta. Niektorí by zaúpneli, kričali a vrhali Naň strašné kliatby, ako kedysi Starci pod Chrbtom Sveta, ešte než prišiel k moci.
Iní by sa krčili v starchu, dúfajúc v spasenie a záchranu.
Ale nikto nič nepovie. Nikto neúpie, nikto nedúfa.
Všetci takí sú totiž dávno mŕtvi.
Je tu iba on, Vládca, hlúčky zbabelcov a tiesňavá šedá obloha, kraj bez života, bez farieb.
A Rytier.
Sám, v plášti, s mečom za pásom, v helme s červeným chocholom, neúnavne kráča vpred. pohľad na ceste, na neurčitý bod v diaľke. Tam, za tieňom západu, za krajinou Obrov, medzi drakmi a inými príšerami, tam na Chrbte Sveta, na najvyššom mieste známeho sveta, si On zriadil hrad.
Tam ho nájde.
A tam ho zabije.
Alebo sám zahynie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár