Hovorí s vetrom,
smeje sa hromom,
tancuje víchrami,
a lieta nad morom.
Mysľou si podriadí,
žeravé uhlíky,
a popol pohladí,
sťa vlasy milenky.
Do rúk si zapletie,
kvetie a korene,
v pokoji zaspáva,
v náruči zelene.
Vodou sa umyje,
utonie vo svete,
daľeko problémom,
na našej planéte.
Sťa býk, či jastrab,
či levy zo stepí,
Zatrasie bleskami,
slnkom oslepí.
A potom,
tranzom omámený,
nemajúc obavy,
sadne si pred telku...
veď začínajú správy.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
3
Chvíľu som si myslela, že ten zásah airsoftovou guličkou do hlavy je vážnejší než vyzerá, keď som videla že pridal novú báseň
Koniec je najkrajší
Koniec je najkrajší
5
Hah, no jo, ale tak to dnes chodí...pokiaľ človek nie je inuita, laponec alebo iný tribesman
Ale sklamal si ma! Nebolo tam nič o omamných látkach
Už som sa bál že si prestal písať úplne
Ale sklamal si ma! Nebolo tam nič o omamných látkach
Už som sa bál že si prestal písať úplne
7
tak sa mi to páčilo .. ach...
a tá posledná sloha to celá pokakala
a tá posledná sloha to celá pokakala
Napíš svoj komentár
Krásne a jednoduché, kontext hlboký...
...proste takto píšeš Ty