To ráno voňalo po orgovánoch.
***
Ale, prečo vlastne hovorím o tebe?
Vlastne ani neviem- dlho si nechodila po rozume. A mal som za to, že ani dlho nebudeš. No mal som s tým počítať že to príde. Pamätám si ten parfém. A ešte vždy keď ho ucítim, otočím pohľad v nádeji, že tam si. No nie si.
Či?
A tie orgovány nie sú z fľaštičky, ale je ich plná alej.
Krokom prechádzam po aleji a tá sa ťahá do diaľky. Nad hlavou sa deň zúrivo strieda s nocou, víriace hviezdy čmáraju stuhy svetla po tmavej oblohe a prechádzajú do krvavého východu. Slnečný kotúč chvíľu visí nado mňou, a potom sa natiahnem a schovám ho do vačku.
Svet sa prepadne do tmy.
Tá mi vyhovuje viac. Stojíme tam sami. Ja a ty. Jeden skutočný, so Slnkom vo vrecku. Tá druhá v predstavách a vôni orgovánu.
Je čudné že si ešte stále pamätám na tvoju blízkosť? Ten pocit dotyku? Tvrdíš že nie, ale aj ilúzie môže klamať. Mýliť nie, lebo mýliť sa je ľudské, a ty tu nie si.
Či?
***
Noc ma nájde ležiaceho so skopanou prikrývkou pri nohách. Svetlá z neónov tíško bzučia a otvoreným oknom prúdi do miestnosti občasný zvuk auta po ceste. Na parapete pohár nedopitej vody, na doškrabanom stole pohárik niečoho ostrejšieho. Pohľad na môj starý mobil ma prinúti oči zavrieť. A sen, z ktorého som sa tak nečakane prebral, sa znova neposlušne pripomenie.
A tá noc? Nuž, moji milí, tá voňala po magnóliach.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Napíš svoj komentár
a "či" je druh energie.
a raz príde ten moment, keď si nebudeš vedieť vybaviť ten pocit dotyku. len teraz neviem, či je to lepšie alebo horšie. lebo tak veľmi chceš a zrazu sa nedá, keď predtým sa dalo a muselo. a teraz si sám a smutno ti je.