-Tristan a Izolda,
Rómeo, Júlia.
-Vidíš ich,
ako k sebe sa túlia?
-Vidím ich v mori písmenok a čiar,
mno takých ako oni je už len pár.
-tak ako hovoríš,
to pravdou je,
veď aj medzi nami sú teraz nepokoje.
-Neskoro drahý, neskoro plakať,
lásky dar stratil čo bol kedysi,
a teraz za to budeme pykať...
-Prečo...
-...to už také nebude?
-Ale však...
-...nám nič nebráni v spoločnom osude?
Toto si myslel, to si chcel riecť,
no naše ruky sa už nemôžu spliesť.
-Vlastne...
dosť, dosť už bolo nezmyselných hier,
na hrdých rytierov a spanilých princezien,
Tristan s Izoldou, tvojimi slovami-
takých je len pár...
a medzi nami už nevzklíči lásky dar.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bloowe
1. 10.októbra 2007 03:45
Vydarené
2
mas talent....ja basne nezvyknem citat ale tym tvojim sa neda odolat
5
ou....a aj au, city su svina vec..a laska este viac- jak krásna, tak kruta...velmi dobre napísané
Napíš svoj komentár