Volal mi a ja som hovor zrušila. Nemohla som zdvihnúť, vedúci by ma zabili. Napísal SMS a ja som neodpovedala. Dokonca som si ju hneď ani neprečítala. Našťastie. Čítala som ju až po službe. Stálo v nej, že v ten deň mal 2x ,,bežnú aritmiu´´. Zástava srdca však podľa mňa nie je nič bežné. Asi mi to hneď nedošlo. Alebo som taká bezcitná? Skôr než strach ma ovládol hnev. ,,Vravela som mu, že si má na seba dávať pozor! To naozaj musí byť taký istý ako všetci chlapi?!´´
Nechcela som ho ani vidieť, ale on dokázal to, čo by možno žiaden iný nedokázal. Bol taký bezprostredný a úprimný až mi došlo, že som sprostá hus. Bola som naňho nahnevaná miesto toho, aby som ho podporila. Milujem ho! Nechápem, prečo som bola taká.
Dnes sme boli po čase opäť spolu. Všetko bolo fajn až kým... Zase to prišlo. ,,Bežná srdcová aritmia.´´ Trvala niekoľko dlhých sekúnd. Pripadalo mi to ako večnosť. Nikdy v živote som nemala taký strach. Pocit bezmocnosti bol obrovský.
Prešlo to a on povedal len toľko: ,,Je mi ľúto, že si to musela vidieť.´´ Nevedela som, či na noc ostať alebo odísť. Odišla som a teraz tŕpnem, či je v poriadku. Nesmieš umrieť láska moja. Lebo umriem aj ja.
Je to celé preč...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
andel
8. 2.febuára 2009 23:54
Keď som si prečítala tvoj stav, tak som v malom kútiku duše dúfala, že sú to slová z blogu... snáď vymysleného... nakoniec boli aj neboli... neviem čo povedať, neviem, snáď, že nemusíš sa báť, pretože ak mu srdiečko bije pre teba, tak mu bude biť navždy... lebo to tvoje ho podrží, máte ich spojené v jedno...
2
drzim palce,ale ako bolo spomenute v komente 1,tvoje srdiecko podrzi to jeho drzim palce!!
Napíš svoj komentár