V poslednú dobu veľa premýšľam. O živote, o smrti a o tom, aké jednoduché by bolo okradnúť starého človeka. Hovorí sa, že choré myšlienky sa rodia v chorej hlave, ale teraz vážne. Máte dve možnosti: buď to na neho skočíte zozadu, alebo vyskúšate starý dobrý trik s nákupom. Záleží len od vás, aká ste povaha. Či skôr akčná a nekompromisná, alebo dobrácka a uvážlivá. Predstavte si situáciu, že ste v parku a oproti vám si vykračuje starenka. Je pomalá, stará, chorá a od hlavy po päty celá v čiernom, čo hrá opäť vo váš prospech. Pravdepodobne sa totižto vracia z pohrebu a na kare sa tak prejedla veterníkov, že sa nebude vládať brániť. V jednej ruke si kŕčovito stíska kabelku, akoby v nej niesla celú NBS a v druhej vláči už na prvý pohľad ťažkú igelitku. Ako človek dnešnej generácie odchovaný na internete a hip-hope jej samozrejme nechcete pomôcť. Vy chcete len PRACHY. A zatiaľ čo sa ona bude rozplývať nad vašou dobrotou, že aký ste ochotný, keď jej s tým bremenom pomáhate, vy už si budete dávno za horami-za dolami prerozdeľovať lump: mentolové cukríky, fotky jej vnúčat, kilo zemiakov a urnu jej mŕtveho muža. Nevadí, možno nabudúce.

Som závislá na káve z automatu. Zatiaľ neviem, či je to spôsobené tou kávou alebo tým automatom, ale je to vážne. Fascinuje ma hlavne ten výrobný proces: do automatu hodíte požadovanú sumu, zvolíte predvoľbu s cukrom alebo bez, vyberiete si nápoj podľa vašej chuti a potom sa už len prizeráte, ako to steká tou dierkou do vášho téglika. Keď to zapípa, môžete si kávičku vybrať a ak je automat humanista, vráti vám aj výdavok. Kvôli 30 centovej káve som schopná pobehať všetky knižnice, obchodné domy a vlakové stanice v meste. Mali ste ma vidieť, ako som vyvádzala na prijímačkách UKF keď som zistila, že v peňaženke okrem amerického šťvrťáka nemám nič. Ešte aj tie fotky vnúčat mi niekto ukradol.

Naši dnes večer odchádzajú do Chorvátska. Mamina už od rána balí a vypráža na cestu rezne. S bratom nám dáva rady, ako počas toho týždňa nespáliť dom, nerobiť žúrky a nepúšťať do bytu jehovistov, pokiaľ je to aspoň trochu možné. Ocino sa zase zdokonaľuje v posielaní esemesiek: "To len skusam. Daj mi odpoved. Posli sms." A vraj ich v tej prácia dusia, tse!

Aj ja dnes večer odchádzam. S Erikom sme si povedali, že si urobíme vlastné Chorvátsko, ibaže bez vody a otravných cikád. Z Moštenice sa vrátime v pondelok. Teším sa, pretože to bude také manželské. Erik kosí a Vierka varí. Erik umýva auto a Vierka varí. Erik sa učí a Vierka varí. Erik si stavia hrady z piesku a Vierka varí. Erik obrába susedu odvedľa a Vierka varí. Ach, zlaté to časy.

Mamina ma poslala do lekárne po paralen. Ja som si kúpila panadol, pretože to čoskoro dostanem a paralen mi nezaberá. Panadol som ešte nikdy nemala, ale chcem oklamať svoj mozog, že je to ibalgin. Paradoxné je, že paralen, panadol a ibalgin je úplne to isté, ibaže ibalgin je ružový a stojí polku môjho vreckového. Ešteže mám doma ružovú pastelku.

Hrozí mi, že ma zoberú na všetky vysoké školy. Na UKF mi dali div že nie plný počet bodov a v Bratislave som tiež nedopadla najhoršie. Do Ružomberku ma prijali tiež. Ak sa budem musieť rozhodovať medzi UKF a UK, tak ma asi porazí. Viem, že v Nitre by som bola najšťastnejšia, ale na druhej strane má Bratislava iný zvuk. Skúste sa vžiť do roly ambiciózneho rodiča, ktorý sa pri pive chváli svojim kamarátom: "Moja dcéra študuje žurnalistiku v BRATISLAVE." Druhý mu do toho skočí: "To zase náš Peťko študuje v Nitre." Ambiciózny rodič len pohodí rukou, zasmeje sa popod fúzy a hodí do seba ďalší glg piva. Avšak ktorý ambiciózny rodič by sa zahadzoval s niekým pri pive, keď jeho dcéra študuje v hlavnom meste? Máte pravdu, zabudnime radšej na to. Pozývam vás všetkých na Mojito, keď už som ten ambiciózny rodič ambiciózneho dieťaťa.

A čo teraz? O hodinu mám autoškolu, potrebujem si umyť vlasy a takisto sa potrebujem pobaliť. Povedala som všetko, čo som vám chcela povedať a preto by som vás týmto odsekom chcela poprosiť, aby ste prestali čítať, ohviezdičkovali ma, okomentovali alebo jednoducho vypli. Za pochopenie ďakujem.

So srdečným pozdravom
Vaša whatsername8

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
sindarela  24. 6. 2010 15:30
hh mne sa to zda dobre..en neviem ako to mam pochopit
2 
 fotka
cynthia124  13. 7. 2010 11:38
ide ti cisto len o stastie vs. meno skoly?V tom pripade ti poradim len tolko,ze to,ako sa uplatnis vobec nezavisi od toho,v ktorom meste budes studovat,ale od tvojej sikovnosti.Alebo ti ide cisto len o to,co si o tvojej skole budu mysliet pribuzni a okolie?Ale drzim palce pri vybere Mna podobne patalie cakaju o rok
3 
 fotka
alysia  2. 8. 2010 11:07
tento blog som si vytlacila lebo som nestihala citat na compe... do busu vchadzam so smutnym vyrazom a s tvojim blogom v ruke ... v buse sa smejem a vychadzam s usmevom ... ja len tolko ze dakujem ...mam chut sa vam tam vtret a ako ty budes varit a erik robit hocico z uvedeneho tak ja sa budem hrat na vase dieta
4 
 fotka
tikalok  2. 8. 2010 11:26
dobré čítanie
Napíš svoj komentár