A tak som tu. Proste som pred dvoma týždňami nasadla do auta a odviezla som sa smerom k Študentskému životu. Miestami ale naozaj netuším, či som vystúpila na správnom mieste a či toto má byť naozaj ONO. A vlastne, možno aj áno...Nové mesto, nová izba, noví ľudia.

Kapitola Mesto:
Uznávam, je krásne. Uznávam, moja orientácia v priestore je nulová. Uznávam, preto sa mi až také krásne nezdá. Som len taká malá kučeravá, márne sa potácajúca medzi Českou, Grohovou, Tererovou a Komárovom. Sem-tam so strhaným výrazom v tvári hľadím okolo seba a premýšľam, ako sa dostať zo zastávky do svojho cieľa. Ešteže som vyškolená animátorka a dokážem sa spýtať. Ach, vďaka ti Satur, čo by som ja bez teba robila. A áno, ďalšia vec, milujem šaliny a nočné rozvozy!

Kapitola Izba:
No, hlavne, že ju mám. Jedna spolubydla stále sedí za anatómiou alebo podobnými omajdami, druhú očividne nenaučili ani základom empatického myslenia. Nenávidím ľudí, ktorí vstávajú v mojej prítomnosti extrémne skoro. A ešte viac nenávidím ľudí, ktorým vôbec nevadí, že my normálni sa snažíme spať. Ale najviac nenávidím ľudí, ktorým to nevadí až tak, že majú pocit, že je fajn trieskať o šiestej ráno dverami od skrine, šušťať neidintifikovateľnými šušťavými materiálmi a potom telefonovať s mamou a rozprávať jej, čo si dnes uvarím na obed. A mám chuť ju kopnúť! Ešteže sú tu chlapci odnaproti, ktorý ma učia, ako byť správnym geekom. Na prekvapenie všetkých mi to dosť ide...

Kapitola Ľudia:
Vždy som si myslela, že chcem žiť vo veľkom meste. Má to naozaj svoje výhody. Spoznala som trilión ľudí, v šalinách, v rade na hotdog na Českej, na intráku, na akciách, po krčmách, v škole. Problém je v tom, že ak si od nich nevypýtate kontakt, je dosť dobre možné, že už ich nikdy neuvidíte. A keď aj áno, tak len tak striedavo-oblačno cez okno šaliny. To sa mi nepáči. Ale napriek tomu sa nájde kopa individuí, s ktorými akcie netrvajú jednu noc, ale od utorka do štvrtka. Ktorí sú kvôli mne podmienečne vylúčení z intráku. Ktorým nevadí, že ma prídu počkať na Českú, aj keď sú na druhej strane mesta. Ktorým nevadí, že im zjem cheeseburger, aj keď majú len dva a sú k smrti vyhladovaní. S nimi sa z jedného piva stáva akcia do piatej rána, s nimi sa môžem deliť o cigarety, s nimi sa môžem hrať v klube nato, že som zo Švédska, s nimi môžem behať bosá vo fontáne, len s nimi môžem spievať vypaľovačky na celé mesto. A verím tomu, že takých bude omnoho omnoho viac...

Predsa len, toto je môj nový štart. A viete čo, toto je naozaj ONO

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
maggiesimpson  29. 9. 2011 23:24
aj ja chcem isť do Brna ... tak dúfam, že sa mi bude dariť tak ako tebe .. inak je to skvelo napísané
2 
 fotka
thatzooey  30. 9. 2011 00:31
och, ľudí závidím
3 
 fotka
soraya  30. 9. 2011 09:36
pekné. ja bývam mimo Brno, takže tieto nočné záťahy ma (väčšinou) obchádzajú, ale pár fajn ľudí už tiež poznám držím palce nech sa darí, ako v škole, tak aj vo všetkom!
4 
 fotka
ppfx  30. 9. 2011 09:55
závidím tiež chcela by som to tiež mať takto, nanešťastie som nekomunikatívny lúzer, takže tie začiatky mám sťažené. ale nejak bude.



nech sa Ti darí aj ďalej
5 
 fotka
veselaslivka  30. 9. 2011 11:14
azda bývaš na komárove ?
6 
 fotka
grietusha  30. 9. 2011 19:15
ale hovno.

počkaj ešte pár týždňov a zistíš, že aj ľudí, na ktorých nemáš kontakt, budeš stále stretávať.

tak udržiavam vzťahy s mnohými tu. vôbec na nich kontakt nemám, ale stále do seba niekde vrážame. Brno je malé.

ale na to ešte len prídeš



v každom prípade si to tu uži
Napíš svoj komentár