Ležím na tráve opretá o moju bútľavá vŕbu. Obyčajný strom na neobyčajnom mieste plnom ticha. Vychutnávam si posledné teplé lúče septembrového slnka a sledujem domov. Milovanú dedinu podo mnou. Ubehlo veľa času. Ja som sa pozbierala a dala do kopy. Vybúrila sa. Našla si vzťah. Upokojila situáciu v rodine a začala s ňou krôčik po krôčiku vychádzať. Navonok našla vnútorný pokoj. Bola šťastná.
Nikto však nevie..... ľúbim ťa!
Tie slová stadiaľ nezmizli. Čisté a úprimné, nevinné, skutočné. Nezmizla ani spomienka na jedine skutočné šťastie a....NÁDEJ
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár