Večer . Ja nevyspatá a veľmi unavená. Ty? Ktovie. Vždy si mi unikal... A ja som pri teba bola iná. Iná aká v skutočnosti som. Neviem čím si na mňa tak pôsobil. Pri tebe som bola malým dievčatkom. Triasla sa pri tvojom dotyku. Nemala slov mnohokrát. Bola šťastná. Zároveň neskutočne sama. Nikdy si ma nepustil bližšie. Nedovolil spoznať.Vždy si ma odháňal. Žil si iba našimi stretnutiami... A práve tým si bol pre mňa zaujímavý. Iní ako ostatný chalani. Nedoliezal si. Nevynucoval si pozornosť. Neležal mi pri nohách. , , Ovládal " si ma . Prekvapoval...

....Nie sme spolu a ani nikdy nebudeme. A je to tak správne. Nemôžeme si ubližovať. Ale stretnutia sú iba naše. Vtedy sa realita stráca a my žijeme iba vzájomnou prítomnosťou.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár