to ty si mi srdce udusil.
Všade vidím len zožierajúcu temnotu,
svojou nevšimavosťou si ju na mňa privodil.
Neviem kde sa stal omyl,
asi vtedy keď sme sa 1x stretli.
Tvoj pohľad vo mne ošiaľ vzbudil.
Od tej chvíle bunky v mojom tele
túžili len po tebe! !
Už nevládzem sa o tvoju priazeň biť,
zbytočne strácať životné sily.
Chcem už konečne opäť žiť! !
V hrudy nech mi znova tlkot zaznie,
vráť moje srdce hoc aj prázdne.
Márne budem čakať na tvoje pokánie,
viem, že zázrak nenastane.
Padla som z oblakov na holú zem,
realita si ma privinula k hrudi.
Za moje trápenie si nestál, dnes to viem,
však ja ťa aj tak milujem......
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lusila
13. 7.júla 2009 23:40
smutné ja som na tom asi tak rovnako
Napíš svoj komentár