razí si mojou tvárou cestu,
ja láskou rabnená
oddávam sa nočnému mestu.
Vidím postavy ostatných,
z ktorých len tiene ostali.
Sú to postavy hlboko ranených,
silnou láskou spútaných.
Láska im obsadila duše,
rozum opantala hmla.
Mňa pália plamene,
olizujú mi tvár.
Myslím len na teba,
si môjho srdca pán.
Chcem až tak veľa?
Chcem zabudnúť.
Viac sa trápiť nebudem,
sĺz bolo dosť.
Dúfam že zabudnem,
zo srdca ťa vytrhnem.
Počujem svoje kroky,
cítim svoj dych.
Rany zaplátajú roky,
rozplynie sa cit.
Zotriem slzu poslednú
na mynulosť nemyslím.
Opäť vnímam realitu,
snažím sa žiť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
mensrea
3. 11.novembra 2009 18:17
no asi clovek niekde zacat musi. niekedy by tam bolo dobre aj prestat.
Napíš svoj komentár