Bol som ráno na sv. omši, a potom som pred tým teda ešte na sv. spovedi, aby som mohol ísť na sv. prijímanie. O čo teda ide. Vo vnútornej duchovnej premene sú podstatných niekoľko situácii, ktoré teraz idem postupne rozobrať.
Nestačí tomu len veriť, treba to aj žiť.
Nestačí si niečo len odriekať, treba niečo aj zanechať.
Mnohí za zriekajú jedla, pre niečo sa obetujú, to je fajn, ale hriechy nezanechajú a páchajú ich ďalej.
Nemajú zmysel pre poriadok cnosť a čistotu. Pokiaľ u človeka nenastane vnútorná duchovná premena a konverzia, aj na základe nejakého emočného zážitku, nezmeníte sa nikdy.
Je úplne jedno, či si myslíte, že v nedeľu ste zapálený pre Pána, a ostatné dni neviditeľným kresťanom. Tí ľudia obsiahli veľa milosti, ale nijakú z nich nevyužili, pretože ešte reálne neboli na kolenách. totižto nemuseli ešte nič také vážnejšie obetovať pre vyššie ciele.
Pán Boh vás niekedy zrazí na kolená, keď sa snažíte po svojich a len po svojich kolenách, a so svojimi vlastnými silami ťahať smerom hore. Človek má prehodnotiť niekedy svoj život.
A niekedy sa to nedá v duchovnom živote. Mýlite sa! Mýlite sa, že dobrým kresťanom sa stanem vtedy, kedy opustím všetko ostatné a primknem sa len k duchovným veciam.
Prečo to píšem. Vychádzam teda z nedávnej skutočnosti, ktorá sa mi stala, a na ktorú budem často spomínať.
Častokrát ateista, dobrá kamarátka, kamarát, prostredníctvom svojho osobného prístupu a životného príkladu, a môže to byť aj nevedomky, nie cielene, vám vie byť veľkou posilou, kedy možno hľadáte roky niečo, čo ste nenašli, aj nejakú inšpiráciu, a predsa stačí možno niekoľko minútový rozhovor s nejakou osobou, pomocou a vďaka ktorej doslova to myslím, zmeníte naozaj svoj život.
Pán Boh práveže veľké veci koná prostredníctvom iných ľudí ktorí netušia, že sú Jeho nástrojom, a častokrát to môžu byť ateisti. A ja tomu samozrejme verím, pretože som sa o tom presvedčil v uplynulých dňoch.
Častokrát ateista ti dá ako kresťanovi príklad v niečom, čo treba zanechať, čo treba zmeniť práve preto, aby si sa stal ešte lepším a ešte dokonalejším. Aby si videl zmysel toho a v tom a možno aj v Tom /Bohu/ kedy si to nevidel.
Keď ti práve kamarát, kamarátka dá silu a zmysel do toho, kde si ty videl svoje méty, bariéry a neprekonateľné hranice. Ukáže ti zmysel v niečom, v čom si zmysel už nevidel.
Tento svet sa bude rútiť do pekla len vtedy, kedy to vy dovolíte. Mnohí sa spovedajú každý mesiac, konajú si prvé piatky, ale vnútorne sú morálne skazení, holdujú alkoholu, drogám, fajčeniu, pornografii, rozličným nemravnostiam, klamstvám, zvadám, neúprimnosti, falošnej zbožnosti, nemodlia sa vôbec úprimne, neprecítia modlitbu, neprecítia sv. omšu, nerozumejú prijímaniu Eucharistie. Dávame si otázku prečo.
Odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože navonok azda všetko majú. Všetko materiálne už majú. Možno nemajú toho veľa, ale toho, čoho sa chcú nabažiť, už sa nabažili, a nevedia ako ďalej. Navonok možno aj cítia ako kresťania napríklad nejaké požehnanie pre svoj život, ale nie som o tom moc presvedčený, že sa to nazýva Božím požehnaním.
Nekľaknú si pred svätostánkom, ťaží sa im. Častokrát kostol navštevujú síce rady a často, ale sa v ňom nudia, pretože sú zahatení materializmom, veľa vecí robia práveže zo zvyku, nie z pravej pobožnosti. Človek stráca strach z Boha!
Z ktorého sa nechcú vymaniť, lebo viditeľné pôžitky sú im viac po chuti ako neviditeľné dobrá, ktoré prijímame vtedy, kedy niečo pretrpíme, obetujeme.
Pretože musíme najprv dokázať kráčať náročnou Krížovou cestou s Pánom Ježišom, aby sme pochopili zmysel jeho víťazstva a zmŕtvychvstania. Nič viac. Veľká noc má zmysel len v predchádzajúcom pokánii. A pokánie je zmena myslenia. Hriechy nevieš zanechať zo dňa na deň (na to treba výnimočnú milosť) ale čo je potrebné a podstatné, treba zmeniť zmýšľanie.
Zmenou zmýšľania postupne zanecháš hriechy, ktoré ťa zotročujú a nevieš sa z nich vymaniť. a často stačí tak málo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár