Rozhodol som sa, že opätovne použijem citát, ktorý znie takto. .."Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž rád. Veď dávno sa hovorí, že slúžiť a pomáhať sú vlastnosti vznešených ľudí..." Ján Amos Komenský.
Nie nadarmo sa zamýšľam, aký je rozpor medzi večnými a časnými hodnotami práve v súvislosti jednak s pomocou druhému. Práve aj v tom zmysle, že čo môžeš vykonať, v dobrom isto sa ti to vráti. Možno to nebude vyslovene badateľné, ale ako mňa oslovili myšlienky Písma Svätého.... Zákon Pánov je dokonalý, veď kto ho zachováva dostane hojnú odmenu..."
Okrem vyslovene nekonečných zamyslení, ktoré mi zaiste ponúka duchovný život, informácie o ňom, čo mi ponúkajú zaiste stránky písma svätého a inej náboženskej literatúry, má tento rozpor veľmi významnú rolu práve v materiálnom svete.
Doteraz som sa snažil vidieť veci v tom dobrom slova zmysle, a dobre vieme, že v podstate aj romantický konflikt je stret so svetom, kde dobro v mnohorakej podobe chce víťaziť nad zlom taktiež v mnohorakej podobe, a raz víťazí jedno, raz druhé....
Predsa tam zohráva rolu ten rozpor medzi večnými a časnými hodnotami, a pokúsim sa vysvetliť v akom približne chápaní to môžeme brať.
Nie raz myslel som na to, aký zmysel má to, že niekomu som pomohol, kto to odo mňa požadoval, ale ten druhý to len využil. ja som z toho nič nemal, navyše cítil som sa vyslovene prázdny.
Toto je niečo, čo môže trápiť nie jedného človeka, pretože mnohí zneužívajú iných dobrotu. Práve títo vznešení ľudia, ktorí pomáhajú, by v podstate mali byť ozdobou našej spoločnosti, ale dobre predsa vieme, a vidíme, že či to teda naozaj tak je. Čo konkrétne vládne v našej spoločnosti. Čo človek dennodenne počuje keď zapne telku alebo otvorí počítač. Prečo to spomínam.
Raz som spomenul v statuse tieto slova.... " je extrémne potrebné, aby ľudia uverili, že prichádza Pán, a jediné, čo nás môže zachrániť je uctievanie Krvi Jeho Syna.
Mnohokrát som sa presvedčil, že duchovné presvedčenie nie je len akási znôžka sentimentálnych pocitov, ale zakladá sa na reálnej pravde, čo človek prežíva. Kedy človek je v podstate niečomu vystavený, kedy je v podstate úplne obnažený od svojich víťazstiev, odstrojený od svojich úspechov. Mohol by som povedať, kedy jeho plusy, klady, pozitíva, kedy to všetko, čo dosiahol, v súčasnosti už neznamená prakticky nič, a teda všetko je len minulosť. Je síce pravda, že tak ako hovorí príslovie, a ako som to asi už spomínal, že história si bude pamätať len "víťazov", ale je to naozaj tak?
Práve v tomto vidím rozpor medzi večnými a časnými hodnotami v tom zmysle, že časné hodnoty, teda hodnoty súčasné, vybudované, majú svoj začiatok, to každý vie, ale čo je lepšie si uvedomiť, majú aj svoj koniec, a to je niečo, čo si veľmi dobre každý síce z nás uvedomuje, ale mnohí na to zvysoka kašlú, boja sa na to myslieť, boja sa v tomto podobnom duchu uvažovať...
Moje posledné myšlienky v tomto odstavci sa budú zaoberať asi týmto.
A práve toto je ten rozpor medzi večnými a časnými hodnotami, kedy chceme, aby všetko trvalo večne, aby tento deň nikdy neskončil, aby človek v nejakej situácii dokázal nemožné, dokázal zastaviť čas, čo sa prirodzene nedá,pretože ten plynie bez ohľadu na to, či niečo prežívame alebo nie, dokonca bez ohľadu na to, či ešte vôbec žijeme, alebo žiť budeme, alebo v poslednej možnosti, či už nežijeme....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár