Pridávam druhý článok na túto zaujímavú tematiku. Pokora verzus mentálna neschopnosť sú dva zaujímavé elementy, kde je dobré sa nimi zapodievať.

Pokora verzus mentálna neschopnosť. O čo teda ide. Jeden mi napísal, že som to nepochopil. Ja som to pochopil práveže, ale vy ste to nepochopili. Ešte som mu písal vo vykacom tóne. 

To, čo ste naznačili je čistá utópia, ktorá neexistuje. 

Dávate do protikladu dve hodnoty vyznávané spoločnosťou, a pritom stačí tak málo, aby sa dohodli. Všetko je o dohode. Neviem prečo my máme akýsi stredoveký komplex o ochrane žien a podobne. 

Koho sa chcete zastávať, tomu ja osobne nerozumiem. Dnešné ženy situáciu vnímajú diametrálne odlišne. Muž je ten, ktorý sa stará o rodinné hniezdo. On zabezpečuje všetko, žena udržuje akýsi rodinný kozub. Vždy to platilo, že muž zarábal, a žena bola doma do približne päťdesiatych rokov minulého storočia. Áno, že pôjde v daždi s mužom, ktorý sa ku nej chová ako ku kráľovnej, ale to je všetko, lebo ženám treba v niečom imponovať. 

Pudy sú o tom, že muž je samec lovec a žena samica. O ničom inom to nie je. Dnešná doba je taká, že keď nie ste zastabilizovaný, žena si poriadne vyberie, (podobne ako muž) s kým chce žiť. 

Nielen na základe statusu. Choďte sa spýtať hociktorého psychológa alebo psychiatra, aký je pomer klientov v týchto zariadeniach, kde pomáhajú pri nejakom emočnom zastabilizovaní. 

Prevažujú muži. Prečo. Lebo to tak je. Nemusím vám hádam povedať, že o čom toto všetko je, myslím že ste starší. ale musíte aj uznať, že hoci muž a žena sú pravda rovnocenní, to nepopieram, pokiaľ muž vynaloží všetko pre spoločné, opakujem SPOLOČNÉ živobytie, a žena nepohne ani prstom, nemá záujem pracovať, všetko chce mať zadarmo, niekde je chyba. 

A práve TAKEJTO povahe, pokiaľ v niečom vy osobne nevyhoviete, razom ukáže svoj charakter. 

Taktná dáma sa zmení na neovládateľnú príšeru, ktorá pohŕda mužom, jeho prácou, jeho rodinou, rodičmi, znevažuje ich, povie všetky sprostosti ktoré jej prídu na jazyk, a viete prečo? Pretože nedostala to čo chcela. 

Mojím príspevkom som vám chcel povedať toľko, že nemôžete si zakrývať oči pred realitou nikdy, pretože je jedno, či je človek chudobnejší, alebo bohatší, veriaci, alebo posledný pohan. 

V každom človeku sa sčasu na čas ukáže altruista, ktorý skočí do ohňa pre záchranu ostatných , a v každom človeku sa sčasu na čas prebudí zviera, ktorý je schopný ti vraziť dýku do chrbta. 

Práve na základe toho čo som povedal, je zrejmé, že teda VŽDY V KAŽDEJ SPOLOČNOSTI, je úplne jedno, či ste veriaci, alebo tvrdý ateista, jestvujú predsa len nejaké osoby, ktoré majú buď srdce na správnom mieste, sú dobrí, charakterní, nemusia vám dať to povestné, aj posledné, ale sú proste správni vo svojich životných postojoch, alebo u nich prevláda pravý opak. 

Sú častokrát bezcitní, bezcharakterní, idú po peniazoch, a moju myšlienku zakončím úvahou poslednou o tom, že každý sa správa ku druhému tak, ako si to zaslúži. 

MY ROBÍME JEDNU VEĽKÚ CHYBU AKO KRESŤANIA, že bez toho, a by sme si overili fakty, vždy sa niekoho pudovo ideme zastávať, stále si niečo vysvetľujeme v dobrom svetle, veď predsa ten je slabší, ten je krehkejší, veď predsa Pán Boh všetko vidí a neviem čo. Určite to pravda je, ale to neznamená, že niekto bude mnou opovrhovať, a človek bude citovo trpieť a byť vydieraný.

Práveže veľa ľudí, ktorí neoplývajú ani krásou, ani rozumom, sú to častokrát bezcharakterné individuá, ktoré klamú, podvádzajú, pričom to robia tak sofistikovane, že odhaliť ich je až nemožné. a čo má robiť, ked niekoho šikanujú? Ešte čo som chcel povedať je to, že predsa keď sa ti niekde nepáči, môžeš odísť z hocikade, nikto nikoho nebude držať nasilu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár