Grafika toho textu, na ktorý reagujem, na ktorý v podstate aj ten dotyčný svojim listom, celkom dobrým, hodnotným, to samozrejme nepopieram, je veľmi príslovečná, trefná, a poviem hneď prečo to tak myslím.
Znázorňuje v červeno čiernom pozadí čierneho vlka v baraňom kožuchu, rúchu, presne v duchu toho porekadla, že tvári sa ako vlk v baraňom kožuchu. nie je to nijaké naivne zobrazenie slovenskej rozprávky, ale niečoho nebezpečeného, čo v skutočnosti naháňa strach.
avšak strach ako taký nie každý dokáže rozpoznať, a dôvod je viac menej jednoduchý, strach nemá konkrétny tvar, nepoznáme ho. Všetci o ňom už počuli, všetci ho zažili, ale nikto ho nevidel, a preto je v podstate ťažšie odhadnuteľný na iných ľuďoch, v inej spoločnosti, inej kultúre, pretože jednak nám v tom bránia niektoré bariéry, jazykové, kultúrne, vzdelanostné, častokrát ani v domácom prostredí človek nedokáže celkovo rozpoznať niečo, čo je v rozpore medzi nejakými rečami, chýrmi, a celkovou realitou, ktorá nás vôkol obklopuje.
Síce na niektoré rozprávkové zobrazenia sme pomerne zvyknutí, a odráža to akosi slovenskú mentalitu, zvyklosti, tradície, predsa len je to viac menej neprehliadnuteľné v tom zmysle, že nejedná sa o nejakú zábavnú a neškodnú rozprávku pre naivných, ale odráža niečo, čo sa deje práve teraz v realite.
Realitu ako takú, ktorú máme pred sebou zábavu určite neponúka nijaká rozprávka, ktorá síce má poučný charakter, vypovedá o akejsi mravnej etikete danej spoločnosti, ale viac menej pri tomto konštatovaní to v podstate aj končí s tým, s naivnou predstavou, že predsa raz všetko zlé sa na dobré obráti, všetci si podajú bratsky ruky, dobro zvíťazí nad zlom.
Samozrejme vo svojej najhlbšej podstate ani texty biblie nie sú o ničom inom, ako o víťazstve Dobra nad Zlom, ale rozdiel je tu v tom, že tieto príbehy pravdivo a reálne odzrkadľujú zápas medzi spasením a zatratením, a to Dobro, ktoré samozrejme predstavuje jedine Boha v troch osobách je realita, a zlo, ktoré je stelesnením démona, je taktiež realita, a celé písmo sväté hovorí o milosti vyslobodenia ľudstva spod jarma a rúk diabla, do rúk lásky Boha otca.
Pekne o tom hovorí aj naša katolícka pieseň o láska, nádej, spása, kedy v jednej z troch strof sa spieva tento text. ..." tvoj Syn (ježiš Kristus pravda je na mysli) ma vyslobodil, z rúk diabla od hriech, a dal mi dobrotivo, tú pravú potechu..." To nie sú len akési sentimentálne myšlienky, ale odráža to pravú podstatu našej spásy, ktorú sme už dostali, tak ako sa to máme možnosť dozvedieť na stránke biblických textov, a je to dôležitý poznatok, pretože táto doba k tomu veľmi smeruje.
vidíme dobu, kedy nám zomierajú ľudia na nevysvetliteľnú chorobu, ktorá veľmi sužuje svet, a mal som možnosť vidieť niektorých ľudí, videli sme všetci na vlastné oči, čo všetko sa dialo, a napriek tomuto všetkému, mnohí zas neuverili, zas neverili.
Možno akosi naoko podľahli panike ktorá sa vytvorila okolo toho všetkého, ale nik neverí, že čo všetko sa deje, je realita, a človek sa dožaduje vecí, ktoré sú v podstate bezpredmetné. Veď prakticky teraz, na prahu leta, aj keď sme v pokročilom júlovom dátume, sa hovori o uvoľnovaní opatrení, avšak v septembri, októbri, a možno pozdejších mesiacoch, teda začiatok jesene, zimy, a podobne, nevieme celkom presne, aký scenár môžeme za toto všetko očakávať.
Záverom mojej reflexie by som povedal, že ľudia okolo nás robia jednu a tú istú chybu, robia presný opak toho, čo by mali.
Miesto toho, aby sme boli vyzývaní na opatrnosť, miernosť, zdržanlivosť, skromnosť, že menej je niekedy viac, ľudia v podstate robia presný opak, čo sa môže v podstate viac menej ešte vypomstiť.
Neveríme tomu, čo prichádza, človek často ani pravda nečíta bibliu, nerozumie jej, ale zdesenie môže nastať v čas, kedy človek bude požívať hojnosť toho všetkého, a nič si neuvedomujeme. Presne ako človek, ktorý má toho veľa, nevníma realitu, že vo svojom okolí to tak nemusí byť, všetko pozeráme viac menej tendenčne, keď sa mne nedarí, nedarí sa ani druhým, a všetko vidíme čierno, alebo práve naopak, keď sa mne darí, musí sa dariť aj ostatným, a keď sa nedarí, každý je v podstate lenivý, lajdák, neschopný, máme sto dvesto námetov...
ako sa dobré môže stať lepším, ale zabúdame, že pokiaľ máme vybudované mechanizmy, ktoré tomu pravda prirodzene napomáhajú, sme začlenení do nejakej vybudovanej štruktúry, pozeráme sa na to inak, ako keby sme museli začať od nuly, alebo tam, kde je nepriaznivá situácia, ktorá veci viac menej len sťažuje, vytvára nepokoj, nepriaznivé okamihy, ktoré spôsobujú zaostávanie človeka za požadovaným výkonom, kvalitou, čo sa odráža aj na jeho charaktere, zmýšľaní a stavaní a budovaní duchovných hodnôt....
žiaľ na tie niekedy zvysoka kašle, kedy je obklopený materializmom, ktorého už má dostatok. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár