Zapojil som sa opätovne do jednej diskusii, ale poviem v čom to je výnimočné. Napriek tomu, že som to chcel napísať, nenapísal som to, ale rozhodol som sa, že to napíšem pre istotu len do wordu, a potom to napíšem sem do textového priestoru. Nechcem v nejakej diskusii, a ani som nikdy nemal tendenciu niekoho napríklad spochybňovať, alebo dementovať jeho názor, alebo mu niečo vyvracať, ako mi to ktosi už povedal, nakoľko na mnoho diskusných ankiet som už napísal nespočetne veľa blogov...

Veľa blogov ako nejakú odozvu, čo proste to vo mne zarezonovalo bolo poučné. niečo nového som sa zas niečo naučil, presne v duchu porekadla, že múdry človek sa učí celý život, ale hlupák už vie všetko.

AK by som sa mal k danej tematike vyjadriť, poviem asi toľko. 

Tu nejde o vzbudzovaní rešpektu ale to, že oni ako predstavitelia cikrvi, naboženstva by mali ísť príkladom. Nerobme z očkovania ako takého niečo zlé. Keby bola vojna, a sv. otec by (hypoteticky) požehnal zbrane proti "nepriateľom" otázka je kto proti komu bojuje, bez ohľadu na násilníka, každý bude principiálne odsudzovať konanie jeho, aj keby naozaj konal v dobrej vôli alebo napríklad by mohli jeho presvedčenie trebárs zneužiť na nejakú kampan. 

Napríklad papež Pius XII požehnal nemeckým zbraniam pred prepadem ZSSR... nechcem tu samozrejme rozoberať teraz duchovné, historické, dejepisné náboženské politické pozadie.

A viete čo je choré.... že vždy keď má nejaký svetský predstaviteľ, niečo svetské dočinenia s cirkvou, kňazmi, pápežom samotným a duchovnými predstaviteľmi cirkvi ako takými, vždy to pôsobí kontraproduktívne... vždy.... je jedno či sa vyjadrí kladne, alebo sa vyjadrí záporne, vždy to bude niečo, čo je proti, vzbudzuje možno posmech, výsmech, niečo čo pôsobí priamo deštrukčne na funkčnosť alebo poslanie cirkvi, duchovného pôsobenia, a niečo čo človek prirodzene má nárok. otázka je, či človek má niečo napríklad silou mocou trebárs nejaké počiny medializovať. 

Domnievam sa, že aj keby sa v niečom nevyjadril, zdržal by sa vyjadrenie svojho názoru, zas by niekto poukazoval na to, že.. aha... on sa chce mať dobre, nechce s nikým mať nič dočinenia, žije možno v akejsi vlastnej zaizolovanosti, prečo sa teraz nevyjadruje, keď by mohol.

Ďalej by sa hypotetizovalo, špekulovalo, teoretizovalo o tom napríklad, že chce s každým vychádzať za dobre, nechce nejaké konflikty, všetko chce zahrať do akéhosi mieru, posolostva lásky, a neviem ešte čoho a preto bude mlčať. 

Teda zas by sme boli s teoretickým uvažovaním ako takým na začiatku v tom ohľade, že daný človek ako ostro sledovaná osoba proste čokoľvek povie, ten druhý bude v tom oponovať ako z povinnosti. Sú osoby, niečo ako provokatéri, ktorí využijú proste všetko okolo seba, každú samozrejmosť prezentujú ako senzáciu, všetko normálne stavajú do pozicie, čo tu ešte nebolo a takto by sme mohli menovať ďalej. žiaľ, prax je taká, že čím známejšia osobnosť, alebo niekto, kto trebárs je známy niečím, čo spôsobuje kontroverzné reakcie, možno to nepôsobí priamo zle, len vyvoláva isté rozpaky a mýli ho to, tým horšie trebárs na spoločnosť, ktorú on riadi. 

Na druhej strane aj vo vyjadreniach treba byť opatrný. Aj s vetou, či je vakcína dar Boží, alebo nie je. Dar Boží je niečo, čo si v podstate nevieme celkom predstaviť a dosť sa už personifikuje, práve preto, lebo v duchovnom živote je nejaké duchovné zlepšenie, zhoršenie, veľmi ťažko dokázateľné (na základe podloženia faktov dôkazov, alebo niečoho)

Záverom ešte niečo k tematike. Každopádne by som chcel povedať asi toľko, že v každom názore, ktorý človek napríklad ide prezentovať, by si naozaj mal rozmyslieť, čo konkrétne povie, nakoľko v danej veci niekto môže byť hypoteticky považovaný za autoritu, proste za človeka, ktorý je v nejakom počine, svetonázore proste všeobecne uznávaný.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár