Takže pridávam článok, ktorý som opätovne písal ako komentár, ale tentokrát pod fotkou Sv. Otca Benedikta XVI, ktorého mám v mimoriadnej obľube ako pápeža, teológa. Čo teda k tomut dodať. 

Nie je posledný určite. Tomu neverím. Symboliku nemôžeš brať doslovne. Mnohých aj protestantov fascinuje kniha zjavenia jána, teda apokalypsa, alebo Pavlove listy. Poviem ti ľudsky. 

Vykašli sa, či tam bude sedem vrchov alebo sedem chotárov. To sú nezmysly v porovnaním s menom rímskeho pontifika. S tým to nesúvisí. 

Kristus pred nanebovstúpením poslal jasný odkaz, ktorý napĺňajú kňazi.... Iďte do celého sveta, učte všetky národy, krstite ich v mene +Otca i +Syna i +Ducha Svätého, a hľa ja som s vami, po všetky dni až do skončenia sveta. Vieš. 

Adventisti sa orientujú na skorý príchod Pána a keby neexistovali 14 listov sv. apoštola Pavla, pravdepodobne by nejestvovali. Teologickú váhu tohto všetkého nechcem teraz dať do akéhosi komparatívneho merítka, ale vieš, navzdory našim omylom, presvedčeniam, je tragické si myslieť, že Benedikt je nejaký kráľ, ktorý smel ostať len krátky čas. Vôbec nie.

Benedikt XVI ako ho ja volám milovaný Benedikt, odišiel v čase, kedy to on uznal za vhodné. Nad rozhodnutím pápeža nejestvuje nič a nik, len Pán Boh. Prečo? Lebo to tak chcel. 

Ak by sme hypoteticky odmietli aj akékoľvek vatikánsko kardinálsko kňazské špekulácie a nekonečné teoretizmy o tom, či naplnil alebo nenaplnil nejaké posolstvo, a neviem ešte čo všetko by sme do toho podivného scenára mohli zakomponovať, je celkom jasné a isté, že dnes, 94 ročný pápež čoskoro je muž, ktorý prežíva naplno príchod Pána, ako som sa o tom zmienil niekoľkokrát, a zmienim sa ešte. On príchod Pána prežíva v modlitbe ako isto dúfam, za celý svet. 

Prestaňme špekulovať o nejakom Malachiášovom proroctve. 

Prestaňme tuná teoretizovať o niekom, koho v podstate ani nepoznáme. My nemôžeme všetko vedieť. Náš príkaz je, aby sme sa milovali navzájom, ak som ja (teda Ježiš v evanjeliu) miloval vás. 

Teda odkaz evanjelistu v biblických súradniciach Jána 15,17 je viacmenej nekompromisný, ale vecný. Nie je tam nijaká pochybnosť. Tu máme vidieť na dvoch predchádzajúcich pápežoch jedno. 

Jeden, Ján Pavol II nám ukázal, ako je potrebné niesť kríž a neopustiť ho do posledného dychu, ako to spravil on, kedy dá sa povedať jeho posledné minúty jeho pozemského života a sprevádzajúce modlitby sa modlili a sledovali milióny ľudí po celom svete, aby dokončil to čo začal. On naplnil svoje poslanie svojským spôsobom. Niekoľkokrát si celý svet myslel, že práve on v nejakom čase abdikuje, načo odpovedal geniálne, citujem Jána Pavla II, že.... "ani Kristus nezostúpil z kríža"

A druhý, Benedikt XVI nám ukázal, že on taktiež z toho kríža nezostupuje, ale úradu sa silou mocou držať nemieni. 

Špekulácie, teda či chcel naplniť nejaké proroctvo, ako som to nespočetne veľakrát počul by som racionáne zhrnul do jedného. 

Kto slúži Bohu, Bohu bude patriť. Napriek tomu, že cirkev reálne musí konať v istom merítku politiku, všetci sme podriadení Bohu, do posledného dychu nášho života. Mňa osobne nezaujíma, aj keď o tom som počul, kto má akú prezývku, a čo o ňom píše Malachiáš. 

Žijeme tu a teraz. Radšej by som sa zameral na to, že keď prídu nejaké reálne nepokoje o pár rokov, a aj generácia týchto ľudí vymrie, kto konkrétne prevezme zodpovednosť. Na koho sa budeme vyhovárať. Tam nijaké proroctvo nepomôže. Všetko je v nás. Ježiš jasne hovorí, že akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Aj rozličné cirkvi sú priam extrémne stotožnené myšlienkou posledného príchodu Pána. To by bolo v poriadku pretože na to myslím aj ja. 

Ale rozprávať nejaké nezmysly, že budem spať v zemi, kým ma zobudí sám Boh, vylúčiť možnosť posmrtného života duše nesmrteľnej vo večnosti, existencia ktorej je z ich strany dá sa povedať vylúčený, mi pripadá priam satanské.

Čo keby sme sa zjednotili v modlitbe, ja sa modlím denne sv. ruženec. Modlime sa za posvätenie celého sveta. Svet momentále sužuje pandémia celosvetového rozsahu, akú sme tu nezažili, a nikdy nevieme, kedy sa ocitneme pred tvárou Boha vo večnosti. Nevieš nikdy. Na toto sa sústreď. 

Jedna pieseň pohrebná hovorí v strofe tieto slová 

..."nech rúcho sa ti skvie sťa sneh, až Boh ťa zavolá, pred Jeho tvárou nie si nič, i keď sa vypínaš. Priprav ma k tomu Pane, priprav ma, skôr než ma zavoláš..." A o to ide. 

A tiež, ako to zdôrazňuje duchovný otec na pohrebných príhovoroch, kedy hovorí jasne. Nevieme dňa ani hodiny, a preto bdejte a buďte pripravení. Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete (iný preklad o ktorej nebudete mať potuchy) Tento odkaz je pre mňa oveľa dôležitejší pretože denne bojujeme v živote s mnohými neduhmi, a nikdy nevieme kedy bude naozaj posledný. Len v mladosti človek sa tým nezaoberá. Čo teda povedať. ....

Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. Jn 16,33

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár