Zdanlivo sa to zdá byť nelogické, veď ako môže byť pocit úspechu, teda nejakého vykonaného dobra, samozrejme, ak smerujeme k vykonaniu dobra, a nie zla, nebezpečným jedom, teda niečo, čo celkovo môže mať deštruktívny výsledok danej činnosti a podobne.
Je to dobrá filozofická téma, ktorá ale od reality má hodne ďaleko, a dá sa to celkom ľahko aj dokázať. Poviem prečo.
Pocit úspechu je niečo, čo ťa bližšie motivuje. Na začiatku musíš si jasne stanoviť priority, hoci to nieje celkom jednoduché, a spraviť si akési vnútorné zrkadlo, ktoré ťa v najbližšom období bude akosi cielene brzdiť. Brzdiť v rozlete, aby si nelietal vysoko, lebo ako hovorí príslovie, a nie nadarmo, kto vysoko lieta nízko padá.
Pocit úspechu nie je dôvod na nebezpečenstvo zlyhania. Inými slovami, opájanie sa nejakým, nazvem to akýmsi "dostatkom" nie je zlé. Pretože človek nutne na uspokojenie svojich minimálne najzákladnejších potrieb potrebuje cítiť istotu, potrebuje mať akúsi možnosť, a tú možnosť vyťaží na to( inými slovami spracuje) tým spôsobom, že ona mi dáva impulz do ďalšieho pôsobenia.
Volá sa to motivácia. A pocit úspechu je teda silná motivácia na sebe pracovať. Každý človek má vyslovene potrebu, ktorý vyplynie do motivácie niečo dokázať. Deje sa to napríklad po nejakej dlhšej, dlhodobejšej absencie, nejakej prestávke, pauze, kedy možno človek finančne alebo osobnostne stál na jednom mieste, nevedel sa pohnúť vpred, a zrazu sa ekonomicky posilnil.
Teda, viacmenej nespravil nič iné, len dobre využil príležitosť skrze nejakú motiváciu na zlepšenie svojej situácie. A to je pudová záležitosť, nie ekonomická.
Ak premýšľam o tom, čo dobré som spravil, je nutné sa niekedy aj zastaviť. Prečo. Neustály pocit zlepšovať niečo značí mať nevysporiadaný vnútorný svet, ktorý pramení z toho, že možno ste boli v akomsi období, možno období dospievania do niečoho tlačení, do čoho ste sa nerozumeli problematike.
Možno v období dospievania na prahu stredoškolského štúdia človek pochopí, že neučím sa preto, aby som splnil vôľu učiteľa, ale preto, aby som sa naučil čo najviac potrebných i nformácii, a učím sa pre seba. a učí sa spôsobom, že sa do danej problematiky vyznám. problém dnešného školsta, aj školstva kedy som chodil do školy, cca 15 rokov dozadu, kedy som končil strednú bolo, že človek bol viacmenej stavaný na výkon. Čiže preukázanie toho, čo bolo v ňom.
Je to prirodzené. Lebo dosiahnuť čo najlepší priemer, z toho najlepší prospech nie je samozrejme pre študenta ako takého nič mimoriadneho a výnimočného.
Ale spýtajte sa nejakého jednotkára, či sa dokáže rozpamätať na konkrétne učivo. Nehovorím teraz priamo, že to nemožné je, avšak. To dokáže možno jeden zo sto. Avšak!
Pocit úspechu, že si pamätám, čo sa udialo pred rokmi, niečo na spôsob dlhodobej pamäte mi slúži ako hnací motor toho, že si spomeniem, čo všetko som preskákal kedysi, a to ma môže na motivovať. ... k lepšiemu.
Pocit úspechu nemôže byť ako najnebezpečnejší jed. Je dosť možné, že vy ste si nastavili latku privysoko. Lenže viete. Životná múdrosť hovorí, že kto vysoko lieta, nízko padá.
Posledne čo poviem je informácia, že práveže ja považujem morálne za extrémne nebezpečnú myšlienku, že nebezpečný jed je pocit neúspechu.
Pretože vy ste podľa tohoto tlačení na výkon, čo je de facto jedno z najhorších motivačných marketingových stimulov, aké môže byť, a keď nedosiahnete to, čo ste chceli, nedokážete sa vrátiť do starých koľají. Obyčajne človek nedokáže potlačiť nejakú vnútornú frustráciu, žije niečím minulým, stáva sa možno buď na seba prehnane sebakritickým, alebo keď nie je zvyknutý na akúsi sebadisciplínu, začne si ospravedlňovať to, čo v podstate mohol časom odstrániť, ale svojou pohodlnosťou práveže dosiahol presný opak v podobe ľahostajnosti, nevšímavosti, pasivite, čo môže koniec koncov viesť k mentálnej uspokojenosti z pocitu, že predsa všetci robia to isté, tak sa nemôžem nikoho a ničoho obávať.
Záverom posledná moja myšlienka spočíva v tom, že motivačný stimul je dosiahnutie osobnej harmónie a vyrovnanosti osoby, budovanie spoločného dobra v danej pracovnej komunite, pretože len takýmto spôsobom dosiahnete úspech.
A pocit úspechu je potrebný pre človeka, ktorý napríklad bol vyslovene dlhodobo v niečom zaznávaný, netolerovaný, nerešpektovaný, kedy nemohol ukázať svoje kvality.zamyslite sa nad tým.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
patrixo
13. 10.októbra 2021 23:10
A netreba zabúdať že základ úspechu je neúspech
Napíš svoj komentár