Úvodom si teda dávam akúsi rečnícku otázku, a síce... načo je dobré takéto bilancovanie? Predsa akési životné míľniky dosiahnuté za ostatný čas sú na to, aby nás posunuli niekam dopredu.
Sú ľudia, ktorí "nič" nedosiahli, napriek tomu je ich práca veľmi vážená. Skús si položiť inak otázku.
Čo všetko by som nechcel na sebe meniť. Keď si takto otočíš otázku, lepšie porozumieš životu okolo.
Dnes máme tendenciu práveže všetko merať úspechom, neúspechom atď. Lepšie je pozerať sa na úspech, ako spomínať na neúspech. Môžem menovať rôzne faktory.
Na tento neduh ma v jednom mojom článku upozornil bloger ufounek, nejak sem nechodí, nevadí, a dal som mu predsa za pravdu. Ako to teda môžem chápať. Predovšetkým v tých intenciách, že celý náš svet je momentálne postavený na podávanie výkonov. Podanie výkonu ti je na nič.
Pokiaľ úkon nekonáš zo srdca, z presvedčenia, skôr ťa vyprázdni, neuspokojí, rozruší, ako keby ťa mal upokojiť a naplniť. Ver mi. Lebo ty si niečo dosiahol, to je v poriadku, ale tvoj najlepší kamoš napríklad nedosiahol viditeľné nič. Stále stojí na jednom a tom istom mieste.
Poviem ti druhý extrém.Ty si niečo dosiahol, vždy človek pokiaľ za niečím ide, niečo dosiahne, aj keď to nemusí byť nič viditeľné, na prvý pohľad to nemusí nič znamenať, ale tvoj najväčší nepriateľ dosiahol stokrát viac.
Ty si niečo dosiahol, a tvoj nepriateľ ešte viac. Budeš spokojný s niečím takým? Asi sotva, lebo od prirodzenosti sme súťaživí, a s priemerom sa neuspokojíme, prečo...
Práve preto, lebo to pre nás znamená isté poníženie. Skús si predstaviť, ako sa aj zopár failov už stalo... vyhlasovali napríklad víťaza, a ten moderátor danej akcie sa jednoducho pomýlil. Možno si pomýlil totožnosť, identitu prvého a druhého, možno preto, lebo majú niečo navzájom veľmi podobné, čo ich spája, možno je to nejaké zvláštne priezvisko, ktoré môžu mať identické.
To sa stalo viackrát. Je to síce veľké faux pas, avšak aj toto niečo sa stáva. Práve najlepšie na tomto všetkom je ostať pokojným, a zachovať si tento pokoj, pretože akékoľvek rozrušenie prináša spôsob ako nedotiahnuť záležitosti do úspešného konca.
Tým pádom vytýčený cieľ, nejaký dôležitý míľnik svojho života síce zaiste môžeš dotiahnuť aj bez toho, avšak prinesie ti to nepokoj, niekedy až strach, že som prekonal niečo, z čoho som sa mal tešiť, čo všetko ešte je potrebné vylepšiť, a práve tu vidíš, že občas sa v živote stáva, že človek si zamieňa potešenie so strachom, dobro so zlom, príjemnosť s nepríjemnosťou, a takéto kontra protiklady, zámerné, by sme mohli menovať viac.
Na margo spomenutých by som povedal jedno.
Je jedno, či schudneš alebo priberieš desať kilo. Je jedno či budeš vegetarián, vegán, alebo sa stravuješ klasicky. Je jedno, či si inžinier, alebo magister, alebo doktor, alebo hocijaký vysokoškolský titul dosiahneš. Je úplne jedno, v akej práci pracuješ, pretože každý pracovný postoj vyžaruje dôstojnosť človeka, ktorá má byť vždy zachovaná.
A práve to, čo si človek usporiada vo svojom vnútri, je niekedy sto krát viac, ako keby som mal niečo prejaviť navonok, pretože darmo si niečo budem "škrtať" na tej pomyslenej nástenke, čo som splnil, a čo som nesplnil, pokiaľ mi to neprinesie pokoj a šťastie. A práve v tomto vieme nájsť akúsi kontuniutu myslenia medzi hmotným materiálnym, a nehmotným duchovným, ktoré prezentuje viera v Boha, ktorá dáva zrast človeku.
To presne, čo píše biblia... "Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast..." 1 Kor 3,6.
Áno, načrtol som opätovne biblické myšlienky, ale pokiaľ si ich dokážeš spojiť a v tomto napredovať v živote, dosiahneš veľké veci.... "A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj..." Jak 3,18. Skús nad týmto porozmýšľaš ešte pred tým, ako sa rozhodneš na toto (ne) reagovať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár