Pamätám sa, už som to rozoberal kedysi na mojom blogu, ale pripomeniem to znova, pretože tematicky to veľmi súvisí s podobnosťou dnešného článku, že som dostal jednu otázku, ktorá znela, čo by som nechcel zmeniť. Či už na sebe, alebo vo všeobecnosti.
Dnes, čosi podobné rozoberiem aj ja, pretože tak, ako som prišiel na to, že človek obsahuje niečo také, čo meniť netreba,ale práve naopak, je potrebné to rozvíjať, nezanedbať, tak tak isto si môžeme teda klásť otázku, ako sa nesnažiť vypĺňať prázdno. Je to zdanlivo nelogická otázka, ale skrýva v sebe veľmi múdre posolstvo a akýsi jasný odkaz, ktorý mojimi slovami môže znieť približne takto.
Prázdno niekedy je veľmi prospešné. Máme letné obdobie, a pamätám si na obdobie z detstva, kedy sme trávili prázdniny jeden týždeň v Chorvátsku. Kúpal som sa v mori, a dodnes, hoci to boli viac ako dve desaťročia dozadu, pamätám sa veľmi presne na situácie, ktoré som zažil. Ako mi pouličný umelec na zrnko ryže napísal meno a potom zalial do akejsi ampulky v tvare kríža s nejakou zelenou tekutinou, zavesené na takej koženkovej šnúrke. bolo to noo dosť ďaleko, mal som asi deväť rokov, tak nejak, ale živo si na to pamätám.
Práve spomienky na toto mi dáva akúsi nádej, že niečo som zažil, mám to v pamäti, niečo proste bolo. Možno tam už nikdy nepôjdem, možno áno, a možno nie. To proste bolo niečo, čo na tú dobu mi vyplnilo niečo, o čo som ani neprosil, proste som to dostal. Neuvedomoval som si to samozrejme v tú chvíľu, čo všetko to stálo, prečo sme tam išli.
Vekovo v tom čase, ak si to môžeme povedať sami za seba si to nik neuvedomuje, proste len robí v súčasnosti to, čo robí. Práve preto sú spomienky dobré na to, aby človek proste zastal, trochu pouvažoval, a zisťoval, že bolo obdobie,možno aj je, kedy proste bol naplnený, čo všetko ho to stálo, čo všetko musel do onoho času možno sa obetovať, alebo zriecť, aby niečo získal. Možno veľa stratil, aby získal niečo, čo nemá ako tak veľkú cenu avšak tá cena sa ukáže časom neskôr, za čo všetko to stálo.
Keď sa dnes pýtam, ako sa nesnažiť vypĺňať prázdno, priznám sa, je veľmi ťažké definovať, čo tým môžeme mať na mysli.
Predovšetkým ide o to, že človek silou mocou všetko nemôže chcieť mať. Nemôže všetko uskutočniť, čo si zaumienil, pretože v situácii, kedy sa niečo nepodarí, človeka naozaj môže zaliať pasivita, nezáujem, výčitky svedomia, a možno o nič také veľké nešlo.
Je paradoxné, ale človek častokrát neúspechy, ktoré mohli sa úspechom stať hodí za hlavu, a neúspechy, v ktorých v podstate o nič také veľké, zásadné alebo podstatné nešlo nejde na to zabudnúť. nedá to človeku.
A práve to je to, nazvem to "zväčšujúce sa prázdno" taký pojem som teraz vyriekol, ktorý človek má odmietnuť, a nesnažiť sa ho vyplniť. Lebo často ani nevieme celkom presne zadefinovať, čo konkrétne by som v živote potreboval, aby som sa necítil prázdny, nevyužitý, poprípade využitý v tom opačnom, negatívnom slova zmysle.
Pokiaľ ideme v niečom akosi nadoraz, vieme že konáme dobrú vec, človek častokrát vynaloží doslova aj to posledné. Posledné, ako pojem, ktoré ohraničuje všetko možné v mojom konkrétnom živote, do čoho som sa pustil, a čo všetko som schopný napríklad obetovať.
Záverom môjho článku ďakujem za dobré podnety, ktoré sa mi dostali, a nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár